Súčasné vedenie Správy Tatranského národného parku (TANAP) tvrdí, že vďaka prirodzenému zmladeniu i aktívnemu manažmentu sa podarilo za dve desaťročia obnoviť asi 8500 hektárov lesa na celom štátom spravovanom území najstaršieho slovenského národného parku. Bez zásahu človeka a doplnkovej výsadby viacerých druhov drevín by podľa riaditeľa Správy TANAP-u Petra Olexu les rástol omnoho pomalšie.

"Tieto dve doliny sú v súčasnosti najväčším súvislým divokým územím na Slovensku. Jasne potvrdili, že ponechanie voľnej ruky prírode bolo dobrým rozhodnutím, hoci bol bezzásahový režim v lesoch označovaný za nezodpovedný experiment," uviedla iniciatíva.

Aktivista Ondrej Kameniar bol v čase "boja" o Tichú a Kôprovú dolinu jednoznačne na strane lesníkov. Časom však postoj prehodnotil. "Videl som, že lykožrút všetko nezožral, ale zanechal viac zelených stromov ako ťažké mechanizmy tam, kde lesníci spracovávali kalamitu. Nová generácia stromov tam vyrástla aj bez sadenia, vďaka ponechanému mŕtvemu drevu. Dokonca sa tam vracia aj vzácna borovica limba. V pralese v Kôprovej doline sme s kolegami nedávno našli najviac druhov húb a lišajníkov zo všetkých skúmaných lokalít vrátane extrémne vzácnych druhov a druhov, ktoré boli považované za úplne vyhynuté. Objavuje sa tam aj vzácny ďateľ trojprstý či hlucháň hôrny," objasnil Kameniar.

Od fyzickej blokády v roku 2007 sa v navrhovanej bezzásahovej zóne Tichej a Kôprovej doliny neťaží, čo bol podľa Karola Kalinského z iniciatívy My sme les historický zlomový moment pre ochranu prírody na Slovensku. Aktivisti tvrdia, že lesy v bezzásahovom území sú v porovnaní s tými hospodárskymi odolnejšie voči klimatickým zmenám, časom lepšie zadržia vodu, chránia pôdu a viažu viac uhlíka. "V roku 2021 Európska komisia vo svojej publikácii dala Tichú a Kôprovú dolinu za vzor v ochrane lesov," dodáva iniciatíva.

Súčasné vedenie Správy TANAP-u tvrdí, že tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť. V súčasnosti už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.

"Je to stabilný ekologický porast, ktorý vytvorili naši zamestnanci. Áno, máme tu aj druhý pohľad, v piatom stupni ochrany je tiež les, kde je to však ešte stále odumreté a je tam veľmi málo živých stromov. Nie je les ako les. Je to malé obdobie, aby človek dokázal adekvátne rozhodnúť, ale môžem skonštatovať, že sme spravili kus práce pre tatranskú prírodu," skonštatoval Olexa.

Vedúci odboru starostlivosti o chránené územia Správy TANAP-u Miroslav Jurčo dodal, že problémy stále spôsobuje lykožrút i legislatívne obmedzovanie spracovania kalamitného územia v najvyššom stupni ochrany prírody. Najhoršie je to v súčasnosti podľa neho v oblasti Roháčov a Tatranskej Javoriny.