„Ťažba v hlucháních lesoch je problém. Pre hlucháňa, pre prírodu aj pre ľudí v regióne. Vďaka ťažbe nám hrozí mastná pokuta od EÚ, ktorá určite preváži zisky z predaja dreva. Navyše, drevo odchádza nespracované do zahraničia a vedenie envirorezortu sa ani nesnaží predstierať, že by ho to trápilo. Pritom ochrana záujmov vidieka bola pred voľbami ich hlavnou témou,“ píše My sme les.

Rozhovor s Ondrejom Kameniarom priniesol denník Pravda.

V ňom ekológ hovorí, že kalamitnou ťažbou sa reagovalo na to, čo v lesoch spôsobila víchrica a následný lykožrút. Takto chceli ochrániť les. Lenže, podľa Kameniara, sa takto má postupovať v hospodárskych lesoch. Nie však v starých horských lesoch a národných parkoch.

Tam je totiž lykožrút súčasť dynamiky lesa a pre hlucháňa nepredstavuje žiadny problém. Naopak, na miestach vo Vysokých Tatrách, kde kalamitná ťažba neprebehla, hlucháne stále sú a dokonca stále stúpa ich početnosť.

Navyše drevo, ktoré TANAP vyťaží, vraj končí niekde v zahraničí. A našej ekonomike nepomôže ani mastná pokuta, ku ktorej sa Slovensko obnovenou ťažbou v hlucháních lesoch priblížilo.

„Hlucháň je európsky významný druh a ako krajina Európskej únie sme zaviazaní ho chrániť vrátane jeho biotopov. Tým, že došlo k obrovským kalamitným ťažbám, výrazne sa zasiahlo do jeho biotopu a populácia hlucháňa klesla o desiatky percent. Čo je jednoznačné porušenie európskej legislatívy,“ hovorí v rozhovore pre Pravdu Kameniar.

Podľa vedenia TANAP-u sú však Kameniarove tvrdenia dezinformácie. Tvrdia totiž, že spracovanie kalamity sa uskutočňuje so zreteľom na podporu populácie Hlucháňa.

„Jedna z hlavných úloh Tatranského národného parku je ochrana fauny a flóry a prostredia, v ktorom sa môžu rozmnožovať a prosperovať všetky druhy. Preto nesúhlasíme s uverejnenými tvrdeniami, že ťažbou poškodzujeme prirodzené prostredie hlucháňa a tým ohrozujeme jeho populáciu. Všetky opatrenia smerujú k podpore tohto druhu. Priame, aj nepriame,“ píše TANAP.

Správa parku sa vyjadrila aj k ťažbe, po ktorej má, údajne, drevo končiť v zahraničí.

Podľa nich ťažbu realizuje vždy firma, ktorá vyhrala obchodnú verejnú súťaž. A do nej sa môže v rámci jednotného trhu zapojiť každá firma z krajín Európskej únie.

„Podmienky na obchodné verejné súťaže boli nastavené ešte predchádzajúcim vedením Správy TANAP-u a na základe nich boli uzavreté zmluvy na konkrétne ťažby dreva. Súčasné vedenie Správy TANAP-u len napĺňa dohodnuté zmluvné podmienky. Správa TANAP-u trvá na tom, že svoje aktivity uskutočňuje transparentne a v zmysle platnej legislatívy.“

My sme les nesúhlasí. Tvrdí, že sa postupuje nekoncepčne a riešením je zonácia.

„Ak by správe TANAP-u naozaj išlo o ochranu biodiverzity, mohli lykožrútom napadnuté stromy napríklad len odkôrniť a nechať v poraste. Lykožrút by sa z nich už nešíril a živiny by ostali v ekosystéme. No najdôležitejšie je, že systém, ktorý teraz funguje v TANAP-e je úplne nekoncepčný - národný park nemá schválenú zonáciu ani program starostlivosti, a navyše si sám môže povoľovať ťažby. Čiže formálne môže byť podľa slovenskej legislatívy všetko v poriadku, no napriek tomu si stále ničíme národný park a pritom porušujeme európske zákony. Lenže takto to nemôže fungovať musí v tom byť systém, nejaké kontinuita a predvídateľnosť. Čiže základom je konečne schváliť odborne podloženú zonáciu a program starostlivosti,“ uzavrela iniciatíva My sme les.