Najväčšou projektovanou a realizovanou stavbou bol práve kolonádový most. Súčasťou podujatia bolo aj odhalenie jeho pamätnej tabule a odovzdanie Ceny Mesta Dolný Kubín in memoriam. Spomienkové podujatie zorganizovalo mesto Dolný Kubín v spolupráci s Občianskym združením Vidíme srdcom.

„Rodine pána architekta Kratochvíla sme chceli poďakovať a ukázať, že sa kolonádový most za 30 rokov svojej existencie stal jednou z dominánt nášho mesta. Denne po ňom prejde približne 5 000 ľudí. Patrí k najfotografovanejším stavbám a panorámam v celom našom meste. Zároveň je to aj dobrý príkladom toho, ako architekt so svojou víziou môže vybudovať dielo, ktoré sa stane ikonickým, nadčasovým a tvorí genius loci mesta,“ povedal Ján Prílepok, primátor mesta.

Predchodcom kolonádového mosta, ktorý spájal staré mesto s rozvíjajúcim sa sídliskom Bysterec bol provizórny most, takzvaná BB konštrukcia, čo boli kovové konštrukcie z druhej svetovej vojny.

Podľa bývalého primátora mesta Ivana Budiaka sa snažil dostať do mesta stavby, ktoré by boli architektonicky zaujímavé a oslovili občanov. Napríklad taký bol aj drevený zimný štadión, atypický na tú dobu i teraz. Pri cestovaní po západnej Európe ho oslovil napríklad podobný drevený most v talianskom meste Grappa, ktorý bol takou bodkou v jeho inšpirácii pre takúto stavbu.

„Videl som drevené mosty vo Švajčiarsku, v Taliansku, ktoré spájali brehy väčších riek ako je rieka Orava. Tak mi napadlo, že namiesto toho starého mosta tu postavíme drevený pekný kolonádový most, ktorý bude symbolizovať to, čo je Orave najbližšie alebo blízke a to je drevo,“ ozrejmil Budiak.

Pustili sa do výstavby dreveného kolonádového mosta. „Oslovil som môjho priateľa a dlhoročného spolupracovníka Ing. arch. Antona Kratochvíla, pretože pracoval pri veľa iných stavbách v meste ako architekt. Jemu sa myšlienka zapáčila a za niekoľko týždňov spracoval návrh. Celá stavba mosta možno od myšlienky po to, aby ľudia mohli po ňom chodiť trvala ani nie rok. Samozrejme sme chceli dať tomu mostu aj určitého ducha, preto sme tam dali tie obchodíky,“ vysvetlil bývalý primátor mesta s tým, že ho stavali tak, aby nemali ľudia narušený svoj pohybový komfort.

Počas výstavby slúžil ľuďom starý provizórny most, ktorý bol posunutý niekoľko metrov vedľa novovznikajúceho mosta.

Mestské zastupiteľstvo v Dolnom Kubíne práve na svojom poslednom zasadnutí udelilo Cenu Mesta Dolný Kubín in memoriam Ing. arch. Antonovi Kratochvílovi, čím chce oceniť mimoriadne zásluhy v urbanistickom a architektonickom rozvoji mesta.

Cenu prevzal z rúk zástupcu primátora mesta Matúša Lakoštíka jeho syn Anton Michal Kratochvíl. „Po tých rokoch je to veľké prekvapenie, zadosťučinenie a samozrejme radosť aj smútok, že si tú cenu nemohol prevziať sám. Sme dojatí aj šťastní, lebo je to naozaj veľká pocta a prekvapenie. Chceli by sme sa poďakovať pánovi primátorovi a celému tímu okolo, čo sa na tomto podieľali. Ešte musím samozrejme spomenúť aj mamu, ktorá posledné obdobie týmto celým žila. Pre nás to predovšetkým bolo prekvapenie. Za sebou máme pol roka čo sme sa o tom dozvedeli. Priblížilo nás to opäť k Dolnému Kubínu,“ konštatoval syn Anton Michal Kratochvíl.

Podľa Kratochvíla žila a žije architektúrou celá rodina. „Moja mama projektovala zimný štadión, otec ho prestrešoval a takisto moja sestra i ja sme architekti. Doma ten vzor bol, odmalička sme kreslili, prekresľovali projekty a pod taktovkou oca i mamy sme takto vnímali svet. Architektúra do toho patrí. Som šťastný, že som takého otca mal,“ zaspomínal syn Anton Michal Kratochvíl.

Pod vedením Petra Pavlíka, vedúceho odboru výstavby na mestskom úrade sa práce na kolonádovom moste zrealizovali. Konateľ firmy Ján Šárfy zabezpečoval výrobu nosných prvkov aj kovania na most. V spomienkach sa vrátil k jeho výstavbe.

„Pán Kratochvíl, keď pripravoval drevený most hovoril, že aj keď sa ľudia ponáhľajú, oni na tom moste spomalia, lebo sa cítia ako doma. A to je veľká pravda. Ten most je výnimočný aj svojou technológiou. Kolonádový most bol vyrobený v prevádzke v Oravskom Podzámku za jeden týždeň. Montáž, príprava a stĺpy to bolo na dlhšie. Tento most má 200 metrov kubických,“ ozrejmil Šárfy s tým, že keby nebola strecha, tak po moste môžu prejsť tanky .

Firma Štefana Antala mala na starosti výstavbu celého mosta. „Najťažšie na výstavbe kolonádového mosta bolo dopraviť nadrozmerné prvky a osadiť ich presne na určené miesto. Pretože sme mali jednu veľkú prekážku a to bola rieka. Nebola to prekážka, ale oddeľovala nás od toho miesta realizácie. Počas výstavby mi napadla dobrá myšlienka. Využiť ten pôvodný montovaný most ako prepravnú trasu pre tieto enormné náklady a položením koľají a železničných vozíčkov som 32 metrov dlhý nosník vedel normálne, veľmi hravo pretlačiť na miesto montáže. Taktiež súhra a spolupráca zo žeriavom vo vode a na brehu. Kľúčovými momentami bolo ich naozaj položiť na správne miesto a bez rizika,“ priblížil Antal s tým, že ich počas výstavby prekvapil chlad, ktorý išiel od rieky. V tom čase si uvedomili, že pracovať nad riekou nie je také jednoduché.

Podľa Gabriely Matkulčíkovej z OZ Vidíme srdcom mal architekt Kratochvíl veľké zásluhy na vzhľade Dolného Kubína a preto sa rozhodla spolu s mestom pripomenúť tohto významného človeka verejnosti. „Jeho rukopis môžeme vidieť v Dolnom Kubíne na stavbách ako Hotel Park, pamätník Janka Matúšku, zastrešenie zimného štadióna, pešia zóna Námestia P.O. Hviezdoslava, park M. Kukučína, cukráreň Arkáda, dom nábytku na Matúškovej, obchodný dom na ulici Radlinského, Penzión Kuzmínovo a rekonštrukcia kina Choč,“ objasnila Matkulčíková

Súčasťou podujatia na kolonádovom moste bola aj výstava fotografií, na ktorých boli zobrazené fotografie z výstavby mosta, súčasné fotografie a ďalšie objekty, ktoré nesú pečať pána Kratochvíla. Výstava je prístupná v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne do konca novembra tohto roka.