Kresťania celého sveta oslavujú svätú Katarínu ako patrónku mladých dievčat a vydatých žien, ale aj učiteľov, študentov, či dokonca univerzít. Príbehy o nej hovoria ako o vzdelanej a múdrej žene, ktorá sa obrátila ku kresťanskej viere vďaka pútnikovi, ktorí jej daroval obraz Svätej rodiny. Stala sa z nej nielen neochvejná kresťanka, ale aj sebavedomá rečníčka a svojou odvahou zaujala aj vtedajšieho vládcu- cisára. Ten mal poslať svojich najmúdrejších mužov aby ju presvedčili, nech sa vzdá svojej viery. Katarína však rozumne argumentovala učencom 3. storočia a dokonca si dovolila kritizovať aj rozhodnutia samotného cisára. Ako reakciu dostala od neho ponuku na sobáš, ktorú však odmietla. Následne bola kruto mučená a zabitá. Životný príbeh svätej Kataríny, ktorá sa v mnohom vymykala štandardnému obrazu žien svojej doby, legendy situujú do Alexandrie okolo roku 300. Je mimoriadne paradoxné, že naši predkovia si vybrali práve jej sviatok ako začiatok dní, kedy sa začali prejavovať temné sily.

Prípravy na toto obdobie sa začínali už po dni svätého Martina. Muži z dediny, najmä pastieri, mali v tomto čase dôležitú úlohu- robiť hluk. Pomáhali si dostupnými hudobnými nástrojmi, ale práskali aj bičom. Využívali všetky dostupné prostriedky, aby hlukom vyhnali čarodejnice z dedín na krížne cesty. Chceli im tak zabrániť v škodení dedinčanom, ale aj dobytku, ktorý predstavoval značnú časť majetku ľudu.

Ilustračná foto. Zdroj: Freepik.com

Hrozbu ale nepredstavovali len tie neviditeľné čarodejnice. Akákoľvek žena, ktorá sa niekomu zdala byť podozrivá, mohla byť prehlásená za strigu. Preto sa aj väčšina tradícií, ale aj príkazov či zákazov tohto dňa, vzťahovala najmä na ženy a dievčatá. Ženská návšteva v tento deň nikoho nepotešila, práve naopak, pre gazdinú znamenala hotovú pohromu v domácnosti. Predpovedala stratu hojnosti v dome, a veštila aj smolu do ďalšieho roka. O to viac vítaní boli mužskí návštevníci, ktorí gazdinám aj vinšovali: „Katreny, Katreny, aby sa vám hrnky nebili a kury dobre niesli.“ Prítomnosť mužských návštevníkov mala na príbytok pôsobiť aj očistne, podľa našich predkov mala takáto návšteva vyhnať z domu nečisté sily. Domácnosti sa však nespoliehali iba na mužské návštevy, pred nečistými silami sa chránili aj jedením cesnaku. Tento zvyk bol bežný ešte v polovici 19. storočia.

Dievčatá mali na Katarínu inú zábavku, než návštevy susedov. Tento sviatok bol priaznivo naklonený vydaja chtivým slečnám, ktoré chceli mať budúcnosť pevne v rukách, a čo to si o budúcom ženíchovi vyveštiť. Namiesto domov radšej navštevovali záhrady s ovocnými stromami, aby si z nich odrezali zopár prútikov. Doma ich starostlivo vložili do vody a čakali až do Vianoc. V niektorých regiónoch ale nestačilo iba čakať, prútik bolo treba polievať každý deň, a to rovno vodou, prinesenou v ústach z potoka. Tá, ktorej sa pošťastilo a prútik jej do Štedrého dňa vykvitol, sa mala do roka vydávať. Podľa iných povier mali rozkvitnuté prútiky znamenať aj naplnené želania. Tu však čary ľúbostnej mágie nekončili, dievčatá si totiž neveštili iba svoju svadbu, vedeli si pomôcť aj so ženíchom. Ak už mala dievčina mládenca vyhliadnutého, stačilo si od jeho domu k tomu svojmu vysypať cestičku pilinami.

Dôležitosť sa prikladala aj prácam, ktoré ľudia zvyčajne vykonávali. Keďže svätá Katarína bola mučená na kolese, nesmelo sa pracovať s ničím, čo kolesá malo. Ženy teda nemohli priasť na kolovrátku, nemohlo sa ani mlieť v mlynoch a ani muži si nemohli pomáhať povozom. Okrem pradenia bolo ženám zakázané aj šitie, tkanie a vyšívanie. Podľa niektorých povier by sa im potom pri letných prácach „zberali“ prsty. Zato piecť sa smelo a dokonca patrilo, žiaci chodili po domoch a pýtali všetko potrebné na pečenie oblátok. Naši predkovia vedeli, že onedlho príde adventné obdobie pôstu, preto mali v tento deň poslednú príležitosť sa nielen poriadne najesť, ale zaspievať a zatancovať si. Katarínske zábavy nie sú objavom dnešnej doby, už v minulosti mladé ženy doniesli koláče, mládenci pálenku a pri muzike tancovali do neskorých hodín.

Ilustračná foto. Zdroj: Freepik.com

Tu však dôležitosť Katarínskeho dňa nekončí, predpovedali sa nielen svadby, ale aj počasie. Každý vedel, že v tento deň je milšie blato ako sneh, aby sme sa mohli potešiť bielym Vianociam. „Katarína na ľade, Vianoce na blate“ však nie je jediná pranostika, k obľúbeným patrilo aj: „na Katrenu teplo, to nedobro býva, potom o Jozefa sneh polia prikrýva“, alebo aj „na svätú Katarínu, schovajme sa pod perinu“.

Či už je dnešný deň na blate, alebo na ľade, za našu redakciu prajeme Katarínam všetko najlepšie!

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská), Životy svätých- Ikonografia (Ivan Rusina, Marian Zervan).