Dejiny hovoria, že toto miesto bolo osídlené od pradávna. Okolo 1. storočia nášho letopočtu sa tu vyskytovali osídlia, ktoré boli zničené Keltami a Germánmi. Od 2. storočia bolo územie zahrnuté do pevnostného systému „Limes Romanus“, a stalo sa strážcom hraníc Rímskej ríše.
Prvá zmienka o „Dowine“ pochádza z 9. storočia, kedy Slovania práve v týchto miestach vybudovali veľkomoravskú pevnosť. Pevnosť prežila aj rozpad Veľkej Moravy, od 13. storočia sa už o nej zmieňovali ako o kráľovskom hrade. Hrad zažil rôznych pánov, od Gorjanského rodu cez grófov zo Svätého Jura, Bátoriovcov, Pálfiovcov... Každý majiteľ nechal po sebe stopu v podobe architektonických zásahov, alebo väčších či menších stavieb, ktoré postupne hrad pretvárali do podoby, v ktorej by sme ho mohli poznať aj dnes. Nebyť udalosti, ktorá doslova otriasla jeho základmi.
Zdroj: Facebook/Hrad Devín
Je rok 1809 a Bratislava je aktívne dejisko napoleonských bitiek. V máji Napoleon obsadil Viedeň a Bratislava sa ocitla pod paľbou jeho delostrelectva. Napoleon odtiahol ešte v tom istom roku. Francúzski vojaci však pri odchode Devínsky hrad podmínovali a vyhodili ho do vzduchu. Vtedajší majitelia hradu Pálfiovci sa o hrad po tejto udalosti prestali zaujímať, a nechali ho postupne chátrať.
Slávu Devínskemu hradu prinavrátilo až 19. storočie, kedy sa stal symbolom národného obrodenia. Pamätným sa stal apríl v roku 1836, kedy Štúr a jeho nasledovníci podnikli vychádzku na hrad. Pri tejto tajnej akcii sa zaprisahali celý život slúžiť slovenskému národu, čo na hrade dodnes pripomína pamätná tabuľa.
Zdroj: Facebook/Hrad Devín
V súčasnosti je hrad v správe Múzea mesta Bratislavy, ktoré tu už roky realizuje archeologický výskum, aj pamiatkovú obnovu. Od roku 2008 je časť hradu kvôli rekonštrukciám uzavretá, návštevníkom to však vynahradí bohatá výstava archeologických nálezov, či expozície a mnohé podujatia.
Práve archeologické nálezy sa stali oknom do histórie, vďaka nim sa podarilo zdokumentovať bohaté dejiny Devínskeho hradu. Kolujú však o ňom aj iné príbehy. Také príbehy starí rodičia rozprávali vnúčatám, aby ich tie zas potom vedeli prerozprávať tým svojim. Povesti sú ľudovým pokladom, odovzdávaným po generácie. Niekoľko takýchto povestí si vyslúžil aj hrad Devín.
Jeden príbeh hovorí o dobrých pánoch a ich obľúbenom služobníkovi, škaredom šašovi. Šašo mal prichýliť svoju osirelú neter Zuzku, ktorá oplývala neobyčajnou krásou. Hneď pri príchode jej krása upútala hradnú stráž, syna a otca, ktorí boli známi svojim hrubým správaním a nenávisťou k šašovi. Mladší strážca hradu si zaumienil získať dievča pre seba a jeho otec mu prisľúbil pomoc. Začali šaša aj jeho neter prenasledovať, vymýšľali si obvinenia, klamali a snažili sa na nich nastražiť pascu. Mladú ženu dokonca obvinili z čarodejníctva dúfajúc, že s ňou budú vtedajšie inštitúcie viesť patričné procesy. Dobrí ľudia sa vtedy dievčiny zastali, všetci ju mali radi. Šašo to však strážcom nedokázal odpustiť. Raz sa vracal z rybačky na zámok neskoro, brána už bola zatvorená. Strážcovia ho síce pustili, ale požadovali polovicu odmeny, ktorú dostane za svoj úlovok- veľkého kapra, o ktorom sa hovorilo že liečil choroby. Šašo im to prisľúbil, nevybral si však za odmenu pánom ponúkané peniaze, ale 75 rán palicou. Hradný pán pobavený jeho ľsťou rozhodol, že odmenu vyplatí len strážcom a šaša pre tentokrát nechá bez pláce. Strážcovia zažili verejnú hanbu a už im nikdy nenapadlo škodiť šašovi, ani jeho neteri.
Zdroj: Facebook/ Múzeum mesta Bratislavy
Iný príbeh pripomína povesť hradu Beckov, týka sa hradnej studne. Voda bola na hrade veľká vzácnosť. Hradný pán prisľúbil slobodu poddaným, ktorí by dokázali na hrade vykopať studňu. Po dlhej a namáhavej práci sa to niekoľkým mocným chlapom podarilo. Nielenže vykopali studňu, ale našli aj hrudu zlata. Poctivosť im poradila odovzdať zlato svojim pánom, tí mali však iných radcov. Legenda spomína škaredého šaša, ktorý pánovi pošepkal, že zlata bolo určite viac. Pán dal robotníkov zhodiť z brala, oni ho však ešte predtým stihli prekliať. Kliatba ukrivdeného ľudu sa aj naplnila, do roka a do dňa našli smrť v Dunaji pod bralom aj šašo a hradný pán.
Legendy neminuli ani Panenskú vežu. Z nej mala vraj skočiť nešťastná nevesta, ktorej vo svadobný deň zabili manžela. Iné povesti ju však ušetrili od smrti a tvrdia, že vstúpila do kláštora. Vežička preto býva nazývaná aj Mníškou.
Kamenné hradby Devínskeho hradu ponúkajú unikátny výhľad od Bratislavy až do Rakúska. Svojim návštevníkom však ponúknu aj výhľady do dávnej minulosti, dôkazom sú zvyšky neochvejných múrov, ktoré prežili tvrdú ruku Napoleona. Dominanta sa nachádza iba desať kilometrov od centra Bratislavy. Ak teda ste v našom hlavnom meste, alebo za históriou aj radi cestujete, určite sa vyberte na Devínsky hrad.
Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Povesti o slovenských hradoch 1 (Ján Domasta), Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), Výlety po Slovensku s deťmi i bez nich (Eva Obůrková).
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť