Prípravy na Vianoce

Naši predkovia prežívali advent duchovne a skromne, pripravovali sa na obdobie Vianoc. Nielen na Luciu sa domáca pani s dcérami snažili povymetať dom a spraviť poriadok, aký sa len tak nevidí. Už od Kataríny sa piekli oblátky a medovníky, podľa špeciálnych receptov.

Na Tomáša sa zvykli robiť zabíjačky, keďže ľudia verili, že tento dátum pridá masti liečivé účinky a mäsu dlhšiu životnosť. Gazdovia časť mäsa zaúdili a pripravili na sviatky. Prípravy sa líšili podľa regiónov, ale najmä podľa majetnosti jednotlivých domácností.

Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Vianočný stromček

Pre nás je vianočný stromček hádam najznámejší symbol Vianoc, koľko je však na ňom svetielok, toľko nájdeme aj legiend o jeho počiatku. Jedna spomína 7. storočie a mnícha z Greditonu, podľa ďalšej ho prvýkrát videli v Litve. Nám je známejší skôr príbeh o Martinovi Lutherovi, ktorý okolo roku 1535 ozdobil ihličnatý stromček horiacimi sviečkami. Nech už teda vznikol akokoľvek, jeho zdobenie je obľúbená tradícia aj v dnešných dňoch.

K Vianociam vždy akosi patrila zelená, červená a zlatá farba. Málokto však vie, že tieto farby mali symbolizovať Ježišovu krv, večný život a zlaté dary, ktoré mu priniesli traja králi. Stromčeky hrajúce všetkými farbami však dnes pomaly vytláča jednoduchosť, do módy sa vracajú aj slamené ozdoby, či sušené ovocie. Aj naši predkovia svoje stromčeky zdobili jednoducho, retiazkami zo šípok, orechami, jabĺčkami, či slamenými ozdôbkami.

Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Zvyky a tradície

Už vieme, že naši predkovia radi pridávali magické významy k rôznym dňom, aj pre nich však býval Štedrý deň špeciálnym. Od rána platila mágia počiatku. Ľudia preto veľmi dbali na svoje činnosti, čo totiž urobili v dnešný deň, malo odrážať aj dianie celého budúceho roku. Ako obvykle, ženy neboli vítanou návštevou, avšak boli natoľko zaneprázdnené prípravou večere, že im to sotva prekážalo.

Ak náhodou dievčatá nepomáhali mame pripravovať jedlo, určite dokončovali svoje ľúbostné kúzla, ktoré začali ešte na Katarínu, či na Luciu. No a zabudnúť nesmieme ani na pôst, ktorí sa prísne dodržiaval až do večere.

Štedrá večera

Samotná večera bola veľmi dôležitá, starostlivo pripravovaná ženami domácnosti. Hoci sa líšila podľa regiónov, na žiadnom stole nemali chýbať jabĺčka, orechy, med, oblátky a cesnak. Pod obrus sa zvykli dávať peniaze, aby sa v ďalšom roku namnožili. V niektorých domoch obkrúcali okolo stola reťaz, aby sa posilnila rodinná súdržnosť.

Keď už sa rodina posadila za stôl, boli na ňom naraz naukladané všetky jedlá. Gazdiná totiž nesmela od stola vstávať, inak by jej kvočky nesedeli na hniezde. Večera začínala modlitbou. K tradičným jedlám patrili ryby, ku ktorým sa neskôr začal podávať aj jednoduchý zemiakový šalát. Jedávať sa zvykla aj hustá hubová omáčka, kysnuté pečivo a sušené ovocie.

Prekrojené jabĺčka prorokovali zdravie aj choroby, ospalosť pri stole sa tiež považovala za znak budúcej chorľavosti a omrvinky z večere zvykol gazda na jar zaorať do prvej hrazdy, aby bola štedrá úroda.

Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Možno dnešné sviatky slávite úplne inak, ako bolo kedysi bežné. A možno majú u vás doma vianočné tradície stále svoje miesto. Nech už je to akokoľvek, za našu redakciu vám prajeme, aby ste Vianoce prežili pokojne a v kruhu svojich blízkych!

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská)