Záchranná stanica pre zranené živočíchy v Zázrivej uverejnila na Štedrý deň video. Opísali v ňom príbeh medvedice Lindy, ktorá nevýslovne trpela. Mučili ju totiž krutí a zlí ľudia. Podarilo sa im ju však zachrániť.

Takto jej príbeh opisujú vo videu

Tento príbeh sa stal v auguste. A hoci bolo horúce leto, z detailov, ktoré ho sprevádzajú, mrazí. „Asi 10 metrov od cesty sa nachádzalo v zemiakovom poli malé medvieďa, ktoré bolo v zúboženom stave,“ hovorí strážca prírody Dušan Krupa, ktorý Lindu objavil.

Vychudnuté, slabé, riadne vystresované a bez reakcií, aké by sa dali pri mláďatách v tomto veku bežne očakávať.

Na veterinárnej klinike v Žiline jej zachránili život. Vyžiadalo si to tri cykly impulzívnej liečby a následný prevoz do Stanice pre zranené živočíchy v Zázrivej. Až tam sa však začal ten ozajstný boj o život malej medvedice.

„Keď vyšla z prepravky, zistili sme, že niečo nie je v poriadku. Chodila na kolienkach,“ hovorí ošetrovateľka Linda Prachárová. Metod Macek, správca záchrannej stanice Zázrivá, sa pridáva: „Bolo úplne submisívne, podriadené, len ležkalo. Len chcelo mať pokoj. Neodvážilo sa brániť.“

Slovo šokujúce bolo v tomto prípade prislabé. Ďalšie vyšetrenia ukázali už hnisajúce zadreté triesky v ďasnách za zúbkami medvieďaťa a rozsiahly zápal. A minimálne prekvapivý bol aj prasací zápach, ktorý sa okolo medvieďaťa výrazne šíril. O tom, čo toto malé chlpaté stvorenie prežilo, sa záchranárom vynárali tie najhoršie predstavy.

„To medvieďa musel niekto mať v zajatí. A okrem toho ho ešte aj nejakým spôsobom týral a bil, pretože labky, ktoré medveďovi slúžia na obranu, si schovávalo pod seba, aby po nich nedostalo,“ je presvedčený Metod Macek.

Prvé dva dni strávila Linda na jednom mieste a ani sa nepohla. A hoci potrava bola meter od nej, z misky neubúdalo.

„Bolo to až do plaču. Lebo sme išli kŕmiť medvieďa a ono sa stúlilo a schovalo si labky pod seba, aby sme ho po nich nezbili. Začínali sme ju kŕmiť tak, že sme nabrali na lyžičku a dali kúsok od nej. A ona si len tak jemnučko zobralo, lebo sa celý čas bála,“ opisuje ďalej Macek. Kto by si si pomyslel, že sa už všetko na dobré obrátilo, mýlil by sa. Ku všetkým ranám na tele a na duši sa pridružil aj zápal pľúc.

Znamenalo to dlhú liečbu. Mysleli si, že to do rána neprežije. Už sa s ňou lúčili. No zrazu obrat o 180 stupňov. Normálne dýchala, aj papala. Každý deň prinášal ďalšie zlepšenia. Začala „medvedieť“.

„Prvýkrát som ju videl liezť na taký kmeň, čo sme jej tam dali. Bolo na nej vidno, aká je hrdá, že je navrchu,“ spomína s radosťou Macek. Po štyroch mesiacoch prišiel čas na odchod do zoo v Košiciach. Tam išla do malého medvedieho raja. Tam pre ňu pripravili stromy na lezenie. Postupne ju plánujú spájať s Hugom, Alicou, aj Miškom. Ďalšími medvieďatami. Keď zlezie zo stromu.

„Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, čo sa stalo. Že sa vôbec nájde človek, ktorý dokáže utýrať malé decko. Lebo toto bolo malé decko zvieraťa, ktoré nikdy nikomu nemohlo ublížiť. Je to tá najhoršia vlastnosť, ktorú človek má, a ktorú zvieratá nemajú, a je to krutosť,“ hovorí Metod Macek.

Linde želáme, aby si nespomenula na to zlé a prežila krásny život v Košiciach.