Písal sa rok 1934, keď 12. februára rodina Košického železničiara privítala piate dieťa- Jozefa Psotku. Ako najmladší bol miláčikom rodiny, ale najmä svojej matky, na ktorú si aj on v zlomových životných okamihoch často spomínal. Základnú školu a gymnázium vychodil v Košiciach, za vysokoškolským štúdiom sa vydal do Bratislavy. Po promóciách ostal v Bratislave pracovať, jeho domovom však boli hory. Už ako stredoškolák našiel vo Vysokých Tatrách zaľúbenie a rád sa sem vracal kedykoľvek mohol.

Medzi seba ho prijala skupina horolezcov z Košíc a už vo svojich dvadsiatich rokoch bol Juzek, ako ho kamaráti nazývali, uznávaným lezcom. Rokmi jeho ambície prerástli Tatry a on si začal robiť zálusk na svetové vrcholy. V roku 1956 už spoznával Alpy a pripísal si viacero výstupov. V roku 1967 ale zažil výpravu, z ktorej sa stal boj o holý život. Pri výstupe na Matterhorn zahynul jeden člen výpravy, mladý Stanislav Lednár. Ostatní sa s veľkými ťažkosťami ledva dostali dole.

Zdroj: Archív TASR, Zoltán Demján

Ako každý horolezec, aj Jozef sníval o Himalájach. Cesta za snom však nebola jednoduchá. Niekoľko výprav prekazilo počasie či zdravotné problémy, pri výstupe na Makalu sa opäť stala tragédia a zomrel Jan Kounický. Mimoriadne bolestivé bolo opatrovanie ťažko zraneného kamaráta, ktorého nemohli dostať dolu. Smrť v extrémnych podmienkach však hrozila všetkým členom výpravy, neostávalo im teda nič iné, ako opustiť zomierajúceho priateľa a vrátiť sa domov so zlomeným srdcom.

Jozef dosiahol mnoho významných vrcholov a na svoje konto si plánoval pripísať aj kráľa Himalájí. Aj keď už mal po päťdesiatke, bol v znamenitej kondícii a nikto jeho zaradenie do výpravy na Mount Everest nespochybňoval. Expedícia bola ostro sledovaná médiami, nakoľko sa jednal o prvý pokus československej výpravy o zdolanie Everestu. Ambiciózne plány komplikovalo počasie, avšak 15. októbra 1984 dosiahli Jozef Psotka a Zoltán Demján spolu so šerpom Ang Ritom svoj cieľ, bez použitia umelého kyslíka pokorili vrchol najvyššej hory sveta.

Zdroj: Archív TASR, Jozef Poliak

Neskutočná radosť z mimoriadneho úspechu nachvíľu zastrela nebezpečenstvo nepriaznivého počasia, zostup sa zmenil v boj o život. Jozef Psotka mal dole zostupovať ako posledný, údajne sa dokonca kvôli únave rozhodol prenocovať sám vo výške 8000 metrov. Mount Everest už ale nikdy neopustil, podľa oficiálnych informácií zahynul po páde z 1000 metrovej výšky. O deň neskôr priatelia našli jeho mŕtve telo a miestom jeho posledného odpočinku sa stala ľadovcová trhlina.

Jozef Psotka bol dobrodruh, horolezec a v neposlednom rade výnimočná osobnosť. Dosiahnutie jeho najväčšieho sna sa mu stalo osudným, ale jeho príbeh plný odvahy a vytrvalosti mnohých inšpiruje aj dnes.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Osudy osobností Slovenska (Jozef Leikert)