Streda 22. 05. 2024 13:39:58 | Meniny má Júlia, Juliana

SLOVENSKÉ ZVYKY A TRADÍCIE: Popolcová streda - Dievčiny mali byť vydaté a gazdinky vyberali druhé riady!

SLOVENSKO/ Popolcová streda, ktorá sa zvykne označovať aj ako Škaredá streda alebo Krivá streda, je u kresťanov dôležitý deň. Začína sa pre nich totiž obdobie štyridsaťdňového veľkého pôstu pred Veľkou nocou. V tradíciách našich predkov mal aj tento deň svoje pevné miesto. Poďte s nami zistiť, čo robili na Popolcovú stredu naši prarodičia!

Alžbeta Mareková|14. február 2024|09:00:06

Zdroj: Archív TASR, Roman Hanc

Súvisiaci článok
Dnes si pripomíname sviatok Troch kráľov! Viete, aké tradície sa s týmto dňom spájajú?
Čítajte viac >

Popolcovej strede predchádzalo obdobie fašiangového ošiaľu. Aj v minulosti si najmä mladí ľudia užívali masky a prestrojenia, odvšadiaľ znela hudba a spev. Fašiangy boli obdobie prajúce oslavám a svadbám. Nerozhodní slobodní mládenci pociťovali rodičovský nátlak, aby si čím skôr vybrali dievčinu a svadbu stihli ešte pred pôstom. Slobodné dievčiny sa utiekali aj k obľúbenej ľúbostnej mágii zo strachu, že sa cez obdobie fašiang nevydajú. Ľudia si dopriavali hojnosť aj v jedle, pití a zábave.

1- Múzeum slovenskej dediny facebook.jpg Zdroj: Facebook/ Múzeum slovenskej dediny

Avšak s príchodom Popolcovej stredy doznela aj posledná muzika, skončili sa roztopašné tancovačky a oslavy. Riady sa po mastných jedlách poriadne poumývali a nastal pôst. V niektorých regiónoch sa dokonca používal aj iný riad, aby sa gazdiné vyhli risku, že kdesi predsa len prehliadli kúsok masti alebo mäsa. Dievčiny, ktorým sa nepodarilo dostať pod čepiec, museli čakať až po koniec pôstneho obdobia. Svadba sa cez pôst nekonala ani v prípade, že bola nádejná nevesta v druhom stave.

Pre kresťanov Popolcová streda pripomína dôležitosť pokánia. Kňazi v kostoloch popolom robia na čelá veriacich znak kríža so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš.“ Predchodca tohto úkonu pochádza už z 8. storočia, ale určený bol predovšetkým veľkým hriešnikom, o ktorých priestupkoch verejnosť vedela. Títo vstupovali do kostolov bosí a popol si sypali na hlavu.

3- facebook Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke.jpg Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Spojitosť tohto dňa s popolom mala aj iný význam, po ktorom ale musíme pátrať ešte hlbšie v histórii. Súvisela s praslovanským spaľovaním mŕtvych a so zvykom pozostalých, ktorí si na počesť nebožtíka posypali hlavu popolom. V tomto význame daná tradícia poukazovala na spojenie živých so svojimi mŕtvymi predkami.

Vráťme sa však k našim prarodičom a množstvu zákazov, ktorý pre nich Popolcová streda so sebou prinášala. Ako to už bolo zvykom, väčšina zákazov sa týkala najmä žien. Nesmeli šiť, priasť ani tkať a ak by sa opovážili manželovi čo len gombík prišiť, boli by priam zodpovedné za tragédiu. Veď muž, ktorý by mal vo svojom oblečení aj tú najmenšiu niť pochádzajúcu z tohto dňa, mal predpovedané zahynúť pri prácach v hore. Ak by niekoho napadlo tancovať alebo spievať, v lete by popadalo zo stromov ovocie. A napokon, ak by niekto podkul koňa, isto by sa stalo nešťastie.

2- Facebook Múzeum slovenskej dediny.jpg Zdroj: Facebook/ Múzeum slovenskej dediny

Tradície našich predkov boli bohaté každý kalendárny deň. Niektoré ich zvyky nás prekvapia, niektoré nás možno inšpirujú, no každý z nich je cenným svedkom minulosti a ich hodnotného života.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská).


Súvisiaci článok
Namiesto ohňostrojov veštili z hviezd! Ako vítali Nový rok v minulosti?
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť