Veľký pôst pred Veľkou nocou trvá spravidla štyridsať dní, nerátajú sa nedele. Číslo nie je náhodné, ide o symboliku. Starý zákon spomína štyridsať dňovú potopu, ale aj štyridsať dňové putovanie izraelského ľudu púšťou. Jeho náboženským zmyslom je odopierať si pôžitky a touto formou prinášať obetu.

Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Naši predkovia pripisovali pôstnemu obdobiu mimoriadnu dôležitosť. Bol to pre nich čas pokánia a modlitby. Prikazovala sa striedmosť v jedle, mäso bolo úplne vylúčené z jedálnička a na niektorých územiach sa nesmeli konzumovať ani mlieko a vajíčka. Strava pozostávala z veľkej časti zo zemiakov, obilnín, múky, zeleniny a strukovín.

Pravidelným pokrmom slovenských regiónov boli kaše na mnoho spôsobov, do ktorých sa zvykli pridávať aj sušené huby či ovocie. Na Orave zvykli variť kašu z drvených obilninových zŕn jačmeňa a ovsa, na Kysuciach z pohánky, gazdiné Zemplína varili kaše z jačmenných krúp, na Liptove zas čír zo žitnej múky. Okrem kaší sa obľube tešili i polievky zo strukovín, zemiakov a kyslej kapusty.

Zdroj: Facebook/ Múzeum slovenskej dediny

Možno vás prekvapí informácie že síce „klasické“ mäso malo prísnu stopku, povolené boli jedlá z chladnokrvných živočíchov. Ryby vás asi nešokujú, ale okrem nich sa pravidelne konzumovali aj raky a žabie stehienka v kapustnici boli obľúbenou špecialitou.

Treba však zdôrazniť že väčšina našich predkov nebola pri pôste obmedzovaná oveľa viac, ako zvyčajne. K jednoduchému životu v skromnosti a striedmosti ich viedlo najmä ich sociálne postavenie, mäso nebola pravidelná položka v ich stravovaní. Pre bohatšiu časť obyvateľstva pôst predstavoval značnú výzvu, najmä po bujarých hostinách fašiangov.

Obmedzenia sa netýkali len jedla, ale aj šatstva. V období pôstu ľudia siahali po jednoduchých šatách tmavých farieb, mládenci vynechávali pierko za klobúkom. Zábavy, svadby, oslavy či iné veselice museli tiež počkať, hudba a spev utíchli spolu s fašiangami.

Zdroj: Faceebook/ Považské múzeum

Čo by sa však stalo, ak by niekto predsa len porušil tieto obyčaje? Nuž, tomu kto zje v pôstnom období mäso zaručene ochorie dobytok. Na druhej strane, podľa tradícii sa dalo aj šťastie prikloniť na svoju stranu a to platilo najmä pre gazdiné. Poctivými šúľancami si mala zabezpečiť dobrú úrodu obilia, veľké pirohy zas prorokovali tučné kravičky a napokon, ak by si želala do domu viac peňazí, mohla si ich privolať šošovicovou kašou.

Pre niektorých ani čas neubral pôstu jeho významnosti, ďalší ho pokladajú za prežitok minulých storočí. Nech sa už prikláňate na akúkoľvek stranu, venujte spomienku dobe našich predkov. Ich schopnosť striedmosti a stiahnutia sa do seba je nadčasovou inšpiráciou aj pre dnešný uponáhľaný svet.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Rok vo zvykoch nášho ľudu (Emília Horváthová)