Dávid Neuschl sa históriou mesta Kremnica a jeho okolia začal zaoberať pred desiatimi rokmi. Začal mestom sprevádzať turistov, či vlastné návštevy. Pred štyrmi rokmi založil s kamarátom na Facebooku stránku o histórii mesta a jeho okolia (Kremnica a jej história), odvtedy sa histórii venuje intenzívnejšie.

História je najväčším koníčkom Dávida, a vie mu zabrať väčšinu voľného času. Vždy bol, je, aj bude aktívnym človekom, rád vysáva, umýva riad, chodí na turistiku, zbiera huby, ako inak, keď mu rastú pod oknom. Dávid si všíma svoje okolie, v blízkosti chaty na Kremnických Baniach kontroluje priechodnosť turistických chodníkov, prepiluje spadnuté stromy, a ak je tráva vysoká, dobehne s krovinorezom.

V súčasnosti pracuje na štúdiách o podzemí pod františkánskym kláštorom a kostolom v Kremnici, vrchu Jarabica, no najväčšiu štúdiu robí o lokalite Za Šaferajom v obci Kremnické Bane, kde sa nachádzala prvá, a už takmer zabudnutá, osada tejto obce. Momentálne spolupracuje so zamestnancami Múzea mincí a medailí v Kremnici a niekoľkými historikmi v Kremnici. Rád vás posprevádza historickou Kremnicou aj po stopách banskej činnosti v jej okolí.

Priblížme si príchod františkánov do Kremnice.

• Prvý traja františkáni prišli do mesta Kremnica 26. decembra 1649 z kláštora v Hlohovci za podpory arcibiskupa Juraja Lippaya, konajúceho tak prostredníctvom Ferdinanda III. Ich hlavnou úlohou bola rekatolizácia mesta a okolitých obcí. Mesto Kremnica a jej okolie bolo vtedy evanjelické.

Prvé dni bývali františkáni v arcibiskupskom mlyne, ktorý stál pred hradbami mesta. 2. januára 1650 sa presťahovali na námestie do Pizetarovského domu v ktorom začali slúžiť prvé omše pre hŕstku katolíkov, keďže kostoly v tom období patrili evanjelikom. Františkáni v západnej časti námestia kúpili dva meštianske domy pre kostol a kláštor sv. Františka z Assisi. Základný kameň kostola a kláštora bol posvätený 16. februára 1653 a do kláštora sa františkáni nasťahovali 18. apríla toho roku. Kláštor bol v 18. storočí rozširovaný a vznikali hlavne v západnej časti nové kláštorné priestory.

Ako vyzerala činnosť Františkánov v Kremnici v priebehu storočí? Čo bolo ich primárnym poslaním?

• Ich hlavnou činnosťou bolo pomáhať ľuďom, venovať sa chudobným a chorým. Tiež pôsobili v meste ako vychovávatelia a učitelia chudobnej mládeže, ktorú vzdelávali niekedy aj na vlastné náklady. V roku 1679 im bola pridelená farnosť špitálskeho Slovenského kostola aby ju dočasne spravovali pre nedostatok katolíckych kňazov. V tom období spravovali v meste aj fary.

Hlavnou činnosťou františkánov bolo pomáhať ľuďom, venovať sa chudobným a chorým. Zdroj: Facebook Kremnica a jej história.

Prečo boli františkáni v Kremnici tak významní?

• Významní boli preto, lebo si svojím pôsobením v meste a u ľudí vybudovali veľký rešpekt a úctu tým, že sa im venovali, pomáhali, hrávali s deťmi a dospelými veriacimi divadlá a chodili spolu na rôzne výlety. Nerobili rozdiely či je ten človek bohatý či chudobný, katolík či evanjelik. Všetkých brali rovnako a často spolupracovali aj s vedením mesta Kremnica.

Čo vieme o františkánskej knižnici, ako vznikla, koľko kníh vlastnila?

• Františkáni získavali knihy do ich vlastníctva postupne, buď im ich niekto daroval alebo si ich kupovali sami zo svojich prostriedkov. Prvá zmienka o františkánskej knižnici pochádza z roku 1753 a nachádzala sa v západnej časti kláštora. V roku 1929 františkáni túto knižnicu presťahovali z tejto časti kláštora na chodbu 1. poschodia, južnej časti kláštora. Nachádzala sa tam do roku 1950, kým ju nepresťahovali do Bellovho domu na námestí po zrušení rehole komunistami. Nedá sa presne určiť koľko kníh obsahovala, ale okolo tých 10 000 kusov obsahovať mohla. Knihy boli písané v nemčine, slovenčine, maďarčine a latinčine. Boli písané na rôzne témy, o fyzike, matematike, geografii, hudbe, astrológii a rôznych iných.

Františkánska knižnica obsahovala okolo 10 000 kníh. Zdroj: Facebook Kremnica a jej história.

Akú rolu zohralo vo františkánskom kláštore divadlo?

• Františkáni spolu s veriacimi z Kremnice a okolia hrávali rôzne divadlá, ktoré si františkáni často písali a režírovali. K týmto predstaveniam si často krát sami vyrábali kulisy či šili oblečenia. Prvá písomná zmienka o františkánskych divadlách pochádza z roku 1769. Divadlá sa vtedy hrávali v jednom dome pri vtedajšej škole. Neskôr sa už divadlá hrávali aj v samotnom kláštore. V divadlách účinkovali deti a mládež a tiež dospelí veriaci. Tieto divadlá boli medzi veriacimi veľmi obľúbené. Z niekoľkých predstavení sa mi podarilo zozbierať aj niekoľko fotografií, ale názvy divadelných predstavení nateraz neviem. Po kultúrnej stránke mali františkáni veľký prínos pre mesto.

V divadlách účinkovali deti a mládež a tiež dospelí veriaci. Zdroj: Facebook Kremnica a jej história.

Zozbieral si vyše 400 fotografií zo života františkánov v Kremnici. Čím ťa zaujali?

• Podarilo sa mi za tie roky zozbierať mnoho informácií a fotografií v digitálnej podobe zo života františkánov v Kremnici. Dnešná zbierka fotografií má okolo 400 fotiek, niektoré mám odfotené priamo z kroník, ktoré si františkáni viedli, tiež od ľudí, ktorí mali u seba doma fotku s nimi. Takto sa mi zbierka postupne rozširovala.

Františkáni ma zaujali hlavne svojou jednoduchosťou života, láskou k blížnym bez rozdielov a tiež ich nezištnou pomocou. Aj v dnešnej dobe by sme si z ich pôsobenia v našom v meste vedeli načerpať veľa inšpirácie. Zozbieranie informácií a fotografií o františkánoch v Kremnici som zobral ako vec, na ktorú sa nesmie v dejinách mesta Kremnica nikdy zabudnúť. Po roku 1950, keď františkáni násilne odišli z mesta, sa komunistický režim snažil, aby sa na nich zabudlo. Takto som začal oprašovať a dávať na svetlo sveta históriu františkánov a kláštora v Kremnici.

Pracoval si ako dobrovoľník na obnove františkánskeho kláštora. Čím bol tento projekt zaujímavý a aká bola tvoja úloha? Ako dlho si spolupracoval na tomto projekte?

• V júli 2008 vznikla myšlienka na báze dobrovoľníckej činnosti na obnove kláštora, ktorú zastrešovala farnosť Kremnica. Myšlienka bola, že by sa svojpomocne, v rámci dobrovoľníctva začal čistiť kláštor. Tak som sa tiež prihlásil. Oslovilo ma to tým, že zažijem niečo úplne iné a spoznám pri tom aj veľa nových ľudí a tiež získam do života nové skúsenosti. Hlavne, že sa pomôže kláštoru. Táto akcia sa konala každý rok počas prvého týždňa v lete a stretávali sme sa takto pravidelne do roku 2018. V súčasnosti to už nefunguje. Moja úloha tam bola taká bežná, hlavne na manuálnu robotu, aj po fyzickej stránke, keďže chlapov nás tam nebolo veľa, skôr dievčat.

Hlavne, že sa pomôže kláštoru. Zdroj: klastorkremnica.sk

Poznajú Kremničania históriu františkánov a ich kláštora, či, ako reagujú návštevníci, ktorých sprevádzaš na toto miesto?

• Verím, že už áno, ale pred nejakými ôsmymi rokmi by som povedal, že povedomie o histórii kláštora, najmä v mladšej generácii nebolo veľké. Aj mojou činnosťou sa snažím pripomínať históriu o tomto mieste v našom meste a tiež pomocou našej stránky na Facebooku (Kremnica a jej história), kde má kláštor a život františkánov v Kremnici vlastný album. Pri rôznych udalostiach a akciách, kedy bol kláštor sprístupnený verejnosti ľudia často reagovali na tento komplex pozitívne, až milo prekvapene, čo sa im objavilo pred očami, aký nádherný priestor, ktorý si dodnes uchováva svoje Genius Loci. V súčasnosti je aj väčší záujem médií o tento objekt, tak povedomie a propagácia o ňom je lepšia, čo ma teší.

Čo podľa teba prinesie obnova františkánskeho kláštora v Kremnici?

• Som rád, že sa kláštor plánuje obnoviť. Je to skvost, ktorý tu v meste máme a môžu nám ho závidieť aj ďalšie mestá. Nezaslúžil si takýto osud aký ho postihol. Určite by to malo byť miesto, ktoré bude sprístupnené verejnosti čo najviac, mal by niesť časť odkazu po františkánoch, ktorý ho založili. Osobne by som si želal, keby sa tam konali divadlá, sprevádzali turisti a možno, ak by sa raz podarilo vrátiť františkánsku knižnicu na prvé poschodie kláštora, tam kde pôvodne bola.

Je to skvost, ktorý tu v meste máme. Nezaslúžil si takýto osud. Zdroj: klastorkremnica.sk