Prvá písomná zmienka o Levickom hrade pochádza z roku 1318, kedy bol pánom hradu dobre známy Matúš Čák Trenčiansky. Kamenný hrad bol postavený v 13. storočí a jeho vznik sa spája so zánikom drevozemného hradu v Starom Tekove, po ktorom prebral obrannú úlohu. Bol známy častou zmenou majiteľov, po Matúšovi Čákovi Trenčianskom ho vlastnil aj kráľ a neskôr rôzne šľachtické rodiny.

Zdroj: Facebook/ Tekovské múzeum v Leviciach

Levický hrad podstúpil z dôvodu obáv z možného vojnového konfliktu mnohé stavebné úpravy, ani tak sa však neubránil útokom Turkov. Na necelý rok sa teda stal súčasťou Osmanskej ríše. V roku 1664 turecké vojská v strete s cisárskymi armádami síce utrpeli definitívnu porážku, ale onedlho už bol hrad zmietaný v bojoch protihabsburského povstania. Osudným sa stal rok 1709, kedy ustupujúce kurucké vojsko hrad podpálilo a vyhodilo do vzduchu. Odvtedy je ruinou.

Zdroj: www.muzeumlevice.sk

„Významnejšiu pozornosť hradu venovala až rodina Schoellerovcov, ktorá ho vlastnila od roku 1867 až do konca druhej svetovej vojny. V 30. rokoch 20. storočia táto bohatá rodina financovala aj čiastočnú rekonštrukciu hradu a úpravu jeho okolia. Schoellerovci dali uprostred tohto krízového obdobia postaviť aj nadstavbu stredovekej obrannej veže, takzvanú rotundu. V roku 1958 sa hradný areál stáva sídlom múzea. Jednotlivé budovy hradného areálu postupne prechádzali pod správu múzea. Už v priebehu 60. rokov sa čiastočne rekonštruovala západná bašta, takzvaná mešita, kde boli sprístupnené i nové expozície múzea,“ informuje Tekovské múzeum na svojej webovej stránke.

Zdroj: Facebook/ Tekovské múzeum v Leviciach

Rekonštrukcie pokračovali a v 80. rokoch sa začalo s obnovou centrálnej budovy múzea a západnej bašty. Aktuálne sú tieto budovy využívané ako sídlo rozšírenej expozície. Nájdete tu galériu, výstavnú miestnosť, depozitáre, koncertnú sálu, ale aj priestory pre pracovníkov.

„V Dobóovskom kaštieli je pre verejnosť sprístupnená výstavná miestnosť a tiež kultúrno-výchovná miestnosť, využívaná najmä počas podujatí organizovaných múzeom. V ostatných častiach renesančného kaštieľa sa nachádzajú depozitáre, kultúrno-výchovná miestnosť a konzervátorské dielne,“ ozrejmuje Tekovské múzeum

Otázky o bežnom chode hradu, ale aj o nadchádzajúcich udalostiach pre redakciu SP21 zodpovedal PhDr. Matúš Martinák, PhD. muzeológ a stavebný historik Tekovského múzea v Leviciach.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

• Starostlivosť je to ako každá iná o komplex stavebných objektov. Ide teda najmä o bežné udržiavacie práce. Areál hradu a najmä jeho rozľahlého južného nádvoria sa pravidelne udržiava a v blízkej budúcnosti plánujeme niektoré časti hradnej ruiny vyčistiť od náletovej zelene.

Zdroj: www.muzeumlevice.sk

Aká je vízia hradu do budúcna?

• V rámci obnovy ruiny hradu sa budú musieť prehodnotiť v minulosti realizované stavebné zásahy. Obnova musí byť robená s dôrazom na pamiatkové hodnoty hradu. Chyby minulosti z druhej polovice 20. storočia sa týkajú napríklad nevhodného použitia materiálov (cement, betón, železobetón), ktoré spôsobujú rozsiahle zavĺhanie a následný rozpad múrov.

Obnova hradu by sa mala diať po etapách, pričom by mal byť dôraz kladený na to, aby práce vykonávali firmy s dostatočnými odbornými skúsenosťami v obnove torzálnej hradnej architektúry, čo je žiaľ nie vždy rešpektované. Pravdepodobne od apríla tohto roku nás čaká konzervácia vysokej štítovej hradby zo strany od ulice P. O. Hviezdoslava, kde nastala počas uplynulých rokov havarijná situácia.

Veľkou výzvou do najbližších rokov bude obnova palácového objektu takzvaného Dobóovského kaštieľa, ktorý trpí statickými poruchami. Aj jeho obnova musí byť v prvom rade nasmerovaná na citlivý prístup k pamiatkovým hodnotám, ktoré bude rešpektovať aj budúce využitie objektu.

Zdroj: www.muzeumlevice.sk

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

• Jedna z prvých vecí, ktoré návštevníkov upútajú je určite situovanie hradného areálu. Ten sa rozkladá v zástavbe mesta, ktorá ho postupne a nie vždy práve najcitlivejším spôsobom obklopila. Návštevníkom sa tak naskytá netradičný pohľad z hradného nádvoria priamo na paneláky. Zaujímavé je tiež, že náš hrad sa radí k nížinným typom, takže je postavený na rovinatom teréne. Prístup do areálu tak nezhŕňa náročný výstup, ale len nenáročnú vychádzku ulicami mesta. Výnimku tvorí len najstaršia časť, ktorá je situovaná na nevysokej skale. Práve tá najstaršia časť je nateraz žiaľ pre návštevníkov neprístupná. Doposiaľ totiž neprešla citlivou konzerváciou a aj kvôli nevhodnému použitiu cementových mált dochádza k havarijným situáciám.

V hradnom areáli sídli od roku 1958 Tekovské múzeum v Leviciach a návštevníkom poskytuje možnosť navštíviť stálu expozíciu umiestnenú v takzvanej Kapitánskej budove. Práve stála expozícia, zahŕňajúca archeológiu, históriu hradu, prírodu, históriu lekárnictva, ale tiež remesla a cechov, či spoločenský život a etnografiu, návštevníkov často prekvapí a upúta svojou rozmanitosťou.

Zdroj: www.muzeumlevice.sk

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

• Aktuálne prebieha v areáli hradu – v Galérii Jozefa Nécseyho až do apríla výstava k osobnosti lekárnika Ernesta Alta, ktorý sa výrazne zapísal do dejín Levíc. Tento rok sa už tradične uskutočnia v priestore areálu podujatia ako Noc múzeí a galérií, či Levické hradné slávnosti. Pre návštevníkov máme tiež pripravené aj komentované prehliadky hradu pre deti i dospelých. Počas roka sa uskutočnia aj výstavy v Galérii Jozefa Nécseyho a v takzvanom Dobóovskom kaštieli, ktoré sa budú týkať Rakúsko-uhorskej monarchie, či zvykov spojených s narodením dieťaťa.

Zdroj: www.muzeumlevice.sk

POVESŤ

Po mnohých hradoch sa podľa starých príbehov potulujú nocami ženy zahalené v dlhých šatách. Postava bielej alebo čiernej pani akoby patrila k legendám o hradoch. Aj po Levickom hrade sa vraj jedna potulovala. Za mesačných nocí sa vznášala okolo múrov hradu ako jemná hmla biela pani a do východu slnka kľačievala na mieste, ktoré kedysi bývalo popraviskom.

Má ísť o historickú postavu Šeby, ktorá bola nevídaná krásavica, ale s mimoriadne ukrutným osudom. Nevinná žena bola usmrtená potom, ako sa jej otec, Felicián Zach, pokúsil o zabitie kráľovskej rodiny. Atentát sa nepodaril a útočník bol porazený a roztrhaný na kusy, tým sa však krvavá poprava neskončila. Kráľ sa rozhodol vykonať pomstu na celej jeho rodine až do tretieho kolena a to spôsobom, ktorý bol mimoriadne krutý aj na tú dobu.

Zdroj: www.muzeumlevice.sk

Rodinný príslušníci Feliciána Zacha boli mučený a nemilosrdne popravený. Tento osud sa dotkol aj jeho spanilej dcéry Šeby, ktorá napriek svojej nevinnosti prišla pred Levickým hradom o hlavu. Jej duch v podobe bielej pani vraj po šesť storočí blúdil po hrade a nazeral za mreže v nádeji, že nájde svojho muža a svoje drahé deti.

Krátko po poprave Šeby zomrel v temnici aj jej manžel. Čo sa však ona už nestihla dozvedieť je, že ich deti boli zachránené. Rádoví rytieri Johaniti sa postarali o to, aby im nebolo ublížené a odviezli ich do bezpečia, ďaleko od kráľovho hnevu. Bielu pani však už dlho na hrade nik nezazrel, preto rozprávači povestí a legiend dúfajú, že už našla pokoj.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), www.muzeumlevice.sk