Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, predtým tu stálo hradisko, územie hradného vrchu však bolo osídlené už v dobách praveku. V roku 1241 sa hrad ubránil mongolskému vpádu, po ktorom vybudovali obranno-obytnú kamennú románsku vežu, ktorá je však viac známa pod názvom „Matúšova veža.“

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

V roku 1296 sa hrad stal sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý ho prestaval a obohnal kamennou hradbou. Po Matúšovej smrti sa vrátil opäť do kráľovských rúk a v 14. storočí bol miestom politických stretnutí predstaviteľov stredoeurópskych panovníckych rodov z Poľského, Českého a Uhorského kráľovstva. V 15. storočí sa stal majetkom kráľovnej Barbory Celjskej. Ďalšími majiteľmi hradu boli uhorskí šľachtici, ktorí pokračovali v rekonštrukciách a vybudovali Zápoľského palác.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

„Pre rod Zápoľských bol osudný mocenský zápas Jána Zápoľského o uhorskú korunu. Cisárske vojsko Ferdinanda I. Habsburského svojim obliehaním zdevastovalo hrad, ktorý po dvoch mesiacoch obliehania kapituloval. Odstraňovanie následkov trvalo desiatky rokov,“ uvádza správa hradu na svojej webovej stránke.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

Jeden júnový deň v roku 1790 navždy poznačil osud Trenčianskeho hradu. Z mesta sa rozšíril ničivý požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Od tých čias bol hrad ruinou a musel podstúpiť rozsiahlu generálnu opravu. Dnes je hrad významnou národnou kultúrnou pamiatkou a pýchou našej krajiny. Jeho vlastníkom je Trenčiansky samosprávny kraj a jeho správu zabezpečuje Trenčianske múzeum v Trenčíne.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

Otázky o bežnom chode hradu, ale aj o nadchádzajúcich udalostiach pre redakciu SP21 zodpovedala Ing. Katarína Špačková, vedúca oddelenia marketingu a komunikácie Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

• Trenčiansky hrad je ako jeden z mála hradov otvorený celoročne, v každom počasí a v každom ročnom období. Každý deň sa hrad hneď od skorých ranných hodín pripravuje na príchod návštevníkov. Upratujú sa priestory, prechádzajú sa jednotlivé expozície a kontroluje sa funkčnosť všetkých technológií- osvetlenia, informačných systémov, kamerových systémov a technológií zabezpečujúcich stabilné klimatické podmienky v expozíciách. Hrad je pre verejnosť otvorený od deviatej hodiny a vtedy je už každý na svojom mieste - pani pokladníčky aj naši sprievodcovia, ktorí sprevádzajú návštevníkov hradom.

Každodenná starostlivosť o areál hradu a hrad samotný sa v priebehu ročných období mení. V areáli hradu zabezpečujeme predovšetkým bezpečnosť návštevníkov a priechodnosť všetkých chodníkov a cestičiek. Napríklad, v zime sa hneď ráno z chodníkov odpratáva sneh a posýpajú sa posypovou zmesou, aby sa na nich nikto nešmykol.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

Samostatnou kategóriou je údržba a rekonštrukcia jednotlivých objektov hradu. Trenčiansky hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a všetky rekonštrukcie na hrade sa konajú pod prísnym dohľadom pamiatkového úradu. Trenčiansky hrad patrí pod správu Trenčianskeho múzea v Trenčíne a za jeho chod a dianie na hrade zodpovedá správkyňa hradu. Tá spolu s prevádzkarom zabezpečujú riadny chod hradu a starajú sa o to, aby všetko fungovalo a návštevník mal z hradu čo najlepší zážitok. Priamo na hrade svoju odbornú prácu často vykonávajú aj ostatní zamestnanci múzea, hlavne historici, archeológovia, ale aj múzejný pedagóg a marketingoví pracovníci, ktorí pripravujú rozličné podujatia na hrade.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

Aká je vízia hradu do budúcna?

• Generálna oprava hradu sa deje nepretržite už od 50.tych rokov 20. storočia. Hrad bol v tom čase ruinou, keďže v roku 1790 vyhorel a v nasledujúcich dekádach už neslúžil ako sídlo majiteľov. Dnes sú zrekonštruované všetky paláce, v ktorých sú nainštalované expozície, zrekonštruované bolo južné opevnenie či budova kasárne a aj dnes sa pripravujú projekty na rekonštrukciu ďalších hradných objektov, ktoré opäť rozšíria atraktívne možnosti využitia hradu pre návštevníkov.

Mesto Trenčín sa pre rok 2026 stane Európskym hlavným mestom kultúry a Trenčiansky hrad je pevnou súčasťou tohto projektu, ktorý má významný medzinárodný dopad. V tejto, ale nielen v tejto súvislosti bude Trenčiansky hrad v najbližších rokoch prechádzať intenzívnou rekonštrukciou, vrátane vytvorenia úplne novej expozície, ktorá bude doplnená o moderné technológie.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

• Trenčiansky hrad je prekrásny a majestátny, skutočne každý si na ňom nájde to svoje Naj, za ktorým sa rád vracia. Môžem ale povedať, že úplne všetci návštevníci sa pristavia pri Studni lásky, ku ktorej sa viaže jedna z najznámejších romantických povestí a mnohí z nich si pri nej aj zaželajú, aby sa im ich túžby splnili. Dominantou Trenčianskeho hradu je, samozrejme, Matúšova veža, z ktorej výhľady do krajiny sú úchvatné v každom ročnom období.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

• Na Veľkú noc sme pre návštevníkov pripravili vítanie jari, už tradične vo folklórnom duchu, spojené s výstavou krojovaných bábik. V máji sa hrad prenesie do rozprávky, kde deti spoločne s Drakom Dracom budú zachraňovať zakliatu princeznú, v júni sa budeme chytať od smiechu za bruchá na festivale kaukliarov a počas letných prázdnin hrad ožije sokoliarmi a ich lietajúcimi dravcami. Rozložia si tu tábor aj rímski vojaci, rytieri na koňoch si zmerajú sily v rytierskych súbojoch, prejdeme sa starovekým Egyptom a spolu s Alicou sa prenesieme do krajiny zázrakov... Nebude chýbať ani veľká letná súťaž, v ktorej víťaz vyhrá poznávací zájazd stredovekými hradmi v Slovinsku. A prečo práve v Slovinsku? To sa dozvieme z výstavy, ktorá bude venovaná Barbore Celjskej, jednej z majiteliek hradu, ktorá práve pred 600 rokmi získala Trenčiansky hrad do držby. Čakajú nás nádherné podujatia a už teraz na ne všetkých srdečne pozývame.

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

POVESŤ O STUDNI LÁSKY

Fakty o hradnej studni hovoria, že bola ručne vykopaná v 16. storočí. Napriek jej neuveriteľnej hĺbke, necelých osemdesiat metrov, sa kopáčom nepodarilo naraziť na vodu, preto bola využívaná ako cisterna na záchyt dažďovej vody.

Povesť o nej je ale omnoho romantickejšia. Hovorí, že krutý hradný pán Štefan Zápoľský na svojom hrade držal ako zajatkyňu prekrásnu Fatimu. Bola láskou tureckého pašu Omara, ktorý hradnému pánovi sľuboval za jej prepustenie obrovské bohatstvo. Bohatý hradný pán však nestál o Omarove zlato. Jediné, čo mu na hrade chýbalo, bola voda. A tak sa Omar zaprisahal, že na vysokej skale Trenčianskeho hradu vykope studňu.

Kopal tri roky s mnohými pomocníkmi a takmer všetci pri namáhavej práci zomreli. Omar však vytrval a po troch rokoch narazil na prameň. Legenda hovorí, že prvý pohár vody zo studne podal sám Omar hradnému pánovi so slovami: „Vodu máš Zápoľský, ale srdce nemáš.“ Potom si už konečne mohol z hradu odviezť svoju vytúženú Fatimu. Príbeh hovorí aj o tom, že keď ju na koni viezol preč z hradu, jej závoj sa zachytil na šípovom kríku. Na tom mieste aj v dnešný deň stojí hádam najstarší hostinec v celom Trenčíne, volá sa „Fatima.“

Zdroj: www.trencianskyhrad.sk

TAJOMSTVO MATÚŠOVHO HROBU

O Trenčianskom hrade však nekolujú len povesti o láske Omara a Fatimy. Lovci dobrodružstiev tu už dávno hľadali skrytý hrob legendárneho Matúša Čáka Trenčianskeho. Za života to bol uhorský šľachtic a vojvodca. Hovorilo sa o ňom ako o najmocnejšom vládcovi celého terajšieho západného a stredného Slovenska. Strach naháňal aj kráľom a síce pred smrťou, kvôli zhoršenému zdravotnému stavu, stratil mnoho hradov a majetku, nik sa neodvážil priblížiť sa do ústredia jeho moci, k Trenčianskemu hradu. Stalo sa tak až po jeho smrti v roku 1321, kedy sa jeho panstvo postupne rozpadlo.

Záhadou však ostalo miesto jeho posledného odpočinku. Kolovali mýty o rozprávkových pokladoch, ktoré mali byť súčasťou jeho hrobky. Sám Matúš mal byť vraj pochovaný v troch truhlách: železnej, striebornej a zlatej. Napriek usilovným pátračom, čo roky prehľadávali nielen Trenčiansky hrad, ale aj Čerešňový sad na Brezine, katakomby pod Trenčínom i Kláštor na Veľkej Skalke, Matúšov hrob dodnes nebol objavený. Jeho tajomstvá ostávajú presne také, aké si pán Váhu a Tatier želal. Skryté. Už viac, ako sedemsto rokov.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), www.muzeumtn.sk, www.trencianskyhrad.sk