Svetový deň divadla sa už od roku 1962 každoročne oslavuje 27. marca. Predchádza ho Svetový deň divadla pre deti a mládež, ktorý sa oslavuje 20. marca a Svetový deň bábkarstva, ktorí pripadá na 21. marec. Iniciátormi osláv sú medzinárodné nevládne divadelné organizácie pridružené k UNESCO, ktoré každoročne pripravujú posolsvá k týmto divadelným sviatkom.

Zmyslom Svetového dňa divadla je zamyslenie sa nad poslaním a úlohou divadla, vyjadrenie solidarity divadelníkov na celom svete, podpora ich úsila presadzovať základné morálne a spoločenské vlastnosti umeleckými prostriedkami, napomáhať myšlienke mierového súžitia a vzájomného porozumenia medzi národmi.

V niektorých krajinách sa Svetový deň divadla oslavuje prostredníctvom rôznych divadelných prehliadok a predstavení, významnými premiérami či otvorením nových divadelných budov, kultúrnych stánkov a pod. Mnohé krajiny dokonca v tento deň hrajú predstavenia zadarmo.

Autormi medzinárodných posolstiev boli v minulosti napríklad Jean Cocteau, Arthur Miller, Laurence Olivier, Eugene Ionesco, Peter Brook, Richard Burton a v roku 1994 aj Václav Havel. V tomto roku je autorom posolstva k Svetovému dňu divadla nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse.

Jon Fosse, celým menom Jon Olav Fosse, laureát Nobelovej ceny za literatúru za rok 2023, je najhranejším nórskym dramatikom po Henrikovi Ibsenovi. V súčasnej svetovej literatúre sa presadil ako dramatik a prozaik, v Nórsku je však aj významným poetom, píše eseje aj knihy pre deti a mládež.

Posolstvo k Svetovému dňu divadla 2024

Umenie je mier!

Každý človek je jedinečný, ale zároveň presne taký istý ako jeho súputníci. Navonok sa navzájom líšime – a to je samozrejme v poriadku – no vo vnútri každého človeka je aj niečo, čo prináleží len a len jemu a čo ho robí človekom. Môžeme tomu hovoriť duša. No nemusíme to vôbec pomenovať, stačí, ak to prijmeme. Aj keď sa navzájom líšime, zároveň sme všetci rovnakí. Ľudia zo všetkých kútov sveta sú vo svojej podstate rovnakí, bez ohľadu na jazyk, farbu pleti či vlasov.

Možno je to trochu paradox: sme úplne rovnakí a zároveň absolútne odlišní. Možno je ľudská podstata plná paradoxov. Vďaka prepojeniu tela a duše, zahŕňa na jednej strane to najprízemnejšie a najhmatateľnejšie a na druhej strane niečo, čo presahuje hranice pozemského sveta.

Umenie – dobré umenie – prepája výnimočným spôsobom jedinečné a univerzálne. Umožňuje nám porozumieť, že to, čo je iné – alebo cudzie –, môže byť univerzálne. Umenie prekračuje hranice medzi jazykmi, kontinentmi, krajinami. Spája nielen individuálne hodnoty jednotlivcov, ale, v inom zmysle slova, aj to, čo charakterizuje skupiny ľudí, napríklad národy.

Umenie to nedosahuje popieraním rozdielov a pretváraním všetkého do jednotnej formy, ale tým, že ukazuje rozdiely, ukazuje to, čo je odlišné, cudzie. A každé dobré umenie ukazuje niečo odlišné, niečo, čo človek plne nechápe, a predsa tomu svojím spôsobom rozumie. Skrýva tajomstvo, niečo, čo nás fascinuje a núti prekročiť hranice. Tým vytvára presah, ktorý umelecké dielo nielen musí mať, ale musí nás k nemu aj viesť.

Nepoznám lepší spôsob, ako spojiť protiklady. Je to presný opak násilného konfliktu, ktorý tak často vidíme na celom svete. Rozvíja sa v deštruktívnych pokusoch zničiť čokoľvek cudzie, jedinečné a iné a často pritom využíva tie najneľudskejšie vynálezy, aké kedy ľudstvo vymyslelo. Je to terorizmus. Je to vojna. Pretože človek má aj zvieraciu stránku. Riadi ju inštinkt, ktorý nás núti cudzie, či iné, vyhodnotiť ako hrozbu, nie ako fascinujúcu záhadu.

A tak jedinečnosť, rozdielnosť, ktorú vnímame očami, mizne a zanecháva za sebou kolektívnu uniformitu, v ktorej je čokoľvek iné hrozbou a musí sa odstrániť. To, čo z pohľadu náboženskej alebo politickej ideológie vnímame ako rozdielne, sa zrazu stane niečím, čo treba poraziť a zničiť. Vojna je bojom proti podstate človeka: proti jeho jedinečnosti. A je to boj proti všetkému umeniu, proti tomu, čo skrýva vo svojej podstate.

O umení všeobecne, a nielen o divadle či dráme, hovorím preto, lebo všetko dobré umenie v skutočnosti vzniká z tej istej pohnútky: premeniť niečo jedinečné a špecifické na niečo univerzálne. Umeleckým jazykom spájať konkrétne so všeobecným. Nezbavovať sa jedinečnosti, ale zdôrazniť ju. Nechať jasne vyniknúť cudzie a neznáme.

Netreba za tým hľadať nič zložité. Presne tak, ako je vojna opakom mieru, je aj umenie protikladom vojny. Umenie je mier.

Jon Fosse

Posolstvo k Svetovému dňu divadla sa každoročne prekladá do viac ako 50 jazykov a sú zverejnené na webovej stránke Medzinárodného divadelného inštitútu.