Okrem približne 85 žehličiek sú vystavené aj prídavné zariadenia, ako napríklad mangle, stojany, žmýkačky, či piecky na ohrievanie žehličiek.

Impulzom bol dar od Košičana žijúceho vo Švajčiarsku

Slovenské technické múzeu a autorská dvojica kurátoriek Dagmar Lobodová a Monika Jahodová predstavili na verejnej vernisáži výstavu Medzi nami žehličkami, ktorá prezentuje vývojový rad žehličiek od začiatku 19. do polovice 20. storočia.

„Impulzom pre usporiadanie výstavy bol výnimočný dar kolekcie historických žehličiek a rôznych prídavných zariadení, ktoré múzeum do zbierkového fondu prijalo v roku 2023 od košického rodáka Andreja Hrica, žijúceho vo Švajčiarsku,“ hovorí Dagmar Lobodová.

Návštevníci sa na tejto jedinečnej výstave dozvedia o histórii a jednotlivých vývojových etapách žehlenia - ručného i strojového, spoznajú druhy žehličiek, ktoré boli v minulosti súčasťou našich domácností a zistia, že dnešné žehlenie môže byť aj vášňou a dobrým relaxom.

Z panelov sa návštevníci dočítajú zaujímavosti z histórie žehličiek. Napríklad to, že najstaršími hladiacimi nástrojmi boli kusy kameňa, dreva alebo skla a že v 9. storočí sa v severnej a západnej Európe objavili kamenné a sklenené hladidlá. Aj to, že v Ázii sa od roku 200 používal na žehlenie predmet podobný panvici s rukoväťou.

Na žehlenie sa v 18. storočí používal aj kolovrátok a neskôr prišiel Angličan E. Bunting s nápadom vložiť do dutého valca vyhrievanú tyč. V roku 1797 nemecký tesársky majster Hartner prišiel s myšlienkou prenášať látku na žehlenie medzi dva lisované valce pri otáčaní valcov kľukou.

Najprv rozhodovala účelnosť, potom prišla aj krása

,,Hlboko v ľudskom podvedomí tkvie snaha povzniesť na vysokú umeleckú úroveň aj jednoduché, najzákladnejšie predmety dennej potreby. Človek zápasil najprv s hmotou, aby ju prispôsobil a stvárnil k účelnej ľudskej potrebe. Je pochopiteľné, že v prvopočiatkoch vývoja ľudskej spoločnosti rozhodovala predovšetkým účelnosť, ktorá v spojení s danou hmotou a schopnosťou, resp. zručnosťou tvorcu bola hlavným určovateľom vývoja,“ vraví autorka výstavy Dagmar Lobodová a ďalej dodáva, že len čo človek hmotu ovládol, nepostačoval mu už prostý tvar, ale obohacoval ju s neúnavnou vynaliezavosťou a kreativitou, prechádzajúc od najjednoduchších prvkov a tvarov k stále zložitejším a dokonalejším...

„Týchto pár viet pomyselne popisuje princíp, základnú predstavu a obsahovú štruktúru výstavy Medzi nami žehličkami, ktorej impulzom a inšpiráciou bol dar kolekcie štyridsiatich historických žehličiek a prídavných zariadení do zbierkového fondu Slovenského technického múzea v roku 2023,“ približuje Lobodová.

Nikto s istotou nepovie, kedy a kto vynašiel toto zariadenie, ktoré sa dnes bežne nazýva „žehlička“ a v ktorej krajine sveta sa prvýkrát objavilo. Úplne prvý analóg žehličky, ako veria vedci, sa zrodil, keď ľudia vytvorili prvé tkané oblečenie. Dnešnú modernú domácnosť si nedokážeme predstaviť bez ľahkej, ľahko ovládateľnej „smart“ žehličky.

Žehlenie bolo ako cvičenie v posilňovni a ešte aj nebezpečné

Jej predchodkyne boli oveľa ťažšie a ich používanie znamenalo pre gazdinky, krajčírov a krajčírky veľkú fyzickú záťaž. Pred sto rokmi bola štandardná hmotnosť žehličiek pre domácnosť 3 a viac kilogramov. Žehlenie sa vyznačovalo aj vysokými teplotami a horúčavou.

Žehličky sa zahrievali plynom, liehom, ešte predtým dreveným uhlím alebo nahrievaním na platni kachlí, sporáka či rozpálenými železnými alebo liatinovými vložkami a boli časy, keď sa textil žehlil len za studena. Ak sa použila žehlička na drevené uhlie, žeravé uhlíky odobraté z ohňa sa museli umiestniť do žehličky, žehličkou sa často muselo kývať jednou rukou vedľa tela, aby sa žeravé uhlíky rozžeravili prúdením okolitého vzduchu a vydávali viac tepla. Ak sa želiezko/vložka zohrievalo v ohni, alebo na sporáku, bolo ho potrebné šikovne vymeniť.

Na vyžehlenie odevu bolo potrebné žehličku a želiezko/vložku mnohokrát zdvihnúť, položiť a premiestniť. Hrozilo teda veľa nebezpečenstva. Horúca železná vložka mohla pri výmene spadnúť, žehlička s dreveným uhlím mohla spôsobiť otravu oxidom uhoľnatým, žehličky rozpálené plynom a inými horľavými látkami boli nebezpečné z hľadiska požiaru i výbuchu.

Návštevníci sa môžu tešiť aj na maľovanie so žehličkou

„Výstava Medzi nami žehličkami je obohatená o súvisiace artefakty z viacerých špecializovaných zbierok zbierkového fondu múzea a predpokladáme, že bude obohatením a pohladením na duši všetkých návštevníkov výstavy,“ dodala Dagmar Lobodová, kurátorka zbierky hutníctva. Zuzana Šullová, generálna riaditeľka Slovenského technického múzea s úsmevom dopĺňa: „Verím, že tak ako téma jednej z najnenávidenejších domácich prác vyburcovala k mimoriadne vydarenému kreatívnemu výstupu celý tím múzea, rovnako osloví aj našich návštevníkov. Preto neváhajte, príďte do Slovenského technického múzea a VYŽEHLITE SI TO SPOLU S NAMI...“.

Dopĺňa, že zároveň bol 16. mája 2024 verejnou vernisážou uvedený aj príležitostný kalendár, ktorým sa poodhalilo viac o múzejníkoch. „Napríklad aj o tom ako si múzejnícku prácu dokážeme užiť. K výstave sme pripravili mnoho sprievodných podujatí pre širokú verejnosť, najbližšie už počas Košickej noci múzeí a galérií 2024 v sobotu 18. mája. Edukačné aktivity a tvorivé workshopy predstavia žehličky úplne inak, ako ich poznáme. Návštevníci sa môžu tešiť aj na maľovanie so žehličkou, tzv. enkaustiku.“

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná

Foto: Natália Novotná