Vodné dielo Žilina patrí medzi významné vodné stavby na Slovensku. Jeho hlavným účelom je výroba elektrickej energie, ale najväčším prínosom pre tento región bol vznik jedinečného prostredia pre relax a rekreáciu. Nie je hádam Žilinčana, ktorý by vodné dielo aspoň raz nenavštívil.

Napriek veľkej popularite sa v jeho okolí nachádza miesto, ktoré veľmi úzko súvisí s jeho výstavbou, a mnohí o ňom doteraz nepočuli. Vyhliadka na Vodné dielo Žilina má však našliapnuté vrátiť sa späť do povedomia Žilinčanov, a to vďaka dobrovoľníkom, ktorí si dali za námahu ju opäť zviditeľniť.

Neviditeľná

Vyhliadka bola postavená v roku 1996, dva roky od začiatku výstavby Vodného diela Žilina, aby mohli obyvatelia mesta z bezpečného miesta sledovať priebeh prác. V tej dobe išlo o veľmi modernú stavbu s veľkoplošnými informačnými tabuľami, posedením a prestrešením. Ján Rzeszoto, mestský poslanec a žilinský aktivista, si vyhliadku pamätá ešte z čias jej výstavby.

„Moji starí rodičia pochádzali z Hruštín, to bola osada, čo zanikla pri výstavbe vodného diela. Nachádzala sa priamo pod STK Šibenice. Preto toto miesto dobre poznám a sledoval som výstavbu elektrárne práve odtiaľto. Často autom prechádzam okolo vyhliadky a za posledné roky som zaznamenal, že priestor sa neudržiava. Samotný výhľad už neexistuje, je zarastený a nepriehľadný.“

Osud vyhliadky mu nebol ľahostajný, preto sa rozhodol ju osobne navštíviť a presvedčiť sa na vlastné oči, ako to tam momentálne vyzerá. „Bol som zaskočený, v akom zúboženom stave tento priestor je. Tiež ma zamrzelo to, že niečo bolo vytvorené ako atrakcia a jednoducho ju necháme schátrať,“ skonštatoval.

Ján Rzeszoto má so zveľaďovaním zabudnutých priestorov na území Žiliny bohaté skúsenosti. Niekoľko rokov sa stará o lokalitu pod žilinskou estakádou, známou ako Frambor. Preto zorganizoval aj brigádu na „oživenie“ zabudnutej vyhliadky. „Celkovo sme mali dve brigády a boli sme dvaja. Najskôr sme očistili dlažbu, lavičky, pozbierali odpad a následne na to pokosili okolie. Toto všetko nám trvalo spolu 5 hodín,“ prezradil.

Vyhliadka s výhľadom?

Nedávnymi aktivitami však záujem dobrovoľníkov o vyhliadku nekončí. Chcú jej prinavrátiť hlavnú funkciu, ktorú už roky nespĺňa.

„Verím, že sa nám podarí znova urobiť výhľad na unikátnu stavbu Vodného diela Žilina a samotného priehradného múru. Do priestoru priniesť viac informácií z výstavby či fotiek z dnes už zaplavených dedín. Kontaktoval som mesto, aby si vyčistilo cestu vedúcu z celulózky k parkovisku a chodník vedúci od parkoviska na vyhliadku. Oslovím aj Vodohospodársku výstavbu, lebo práve im patrí táto vyhliadka. Skúsim osloviť UHA, aby navrhli možné riešenia pre revitalizáciu Parku 17. novembra a samotnej vyhliadky na vodné dielo. Možno spojenie týchto dvoch bodov prinesie niečo pekné a zmysluplné,“ prezrádza ďalšie „vyhliadky“.

V priestore je podľa jeho slov nutné odstrániť aj billboardy, ktoré bránia vodičom vo výhľade a narúšajú celkový dojem z priestoru samotného. „Je nesmierne dôležité chrániť to, čo sme už raz vybudovali. Nedovoliť zabudnúť na históriu, prečo sme toto unikátne technické a rekreačné dielo postavili. Samotné vodné dielo je využívané na rekreačné účely. Atrakcií v meste nie je nikdy dosť a každá jedna zaujímavosť je len benefit pre návštevníkov mesta či ľudí, čo prechádzajú okolo,“ poznamenal Ján Rzeszoto.

Unikátna stavba

Vodné dielo Žilina je bohaté na mnoho zaujímavosti. Je to prvé vodné dielo na Slovensku, pri ktorom sa dôsledky jeho vplyvov na životné prostredie posudzovali komplexne metódou EIA. Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že počas jeho budovania bolo koryto Váhu prehĺbené tak, aby spĺňalo parametre pre plavbu lodí, a tým zapadlo do sto rokov starej myšlienky splaviť rieku Váh od jej sútoku s Dunajom až po Žilinu. Vodné dielo Žilina bolo pravdepodobne aj prvou vodnou stavbou na Slovenku, kde bol popri jeho toku vybudovaný náhradný biokoridor pre migráciu rýb.