Narodil sa pod letnou hviezdou 28. júla 1724, do rodiny krajčíra v slieszkych Polkoviciach. O jeho živote pred vstupom do Červeného Kláštora sa veľa nevie, ale predpokladá sa, že pôsobil v kláštoroch v Brne, v Čenstochovej a pravdepodobne aj v Taliansku. Cyprián, vlastným menom František Ignác Jäschke, v roku 1756 zaklopal na bránu Červeného Kláštora, kde sa začal písať jeho neuveriteľný príbeh.

Zdroj: Facebook/ Múzeum Červený Kláštor

Legendy, ktoré ho preslávili, sú síce fascinujúce, no o jeho živote sú známe aj nemenej zaujímavé fakty. Cyprián vstúpil do Červeného Kláštora ako 32-ročný muž a vynikal svojimi vedomosťami z oblastí medicíny, botaniky, farmácie i alchýmie. Pod mníšskym habitom bilo srdce výskumníka, obdivoval tatranskú prírodu, pozorne študoval tunajšiu flóru a svoje poznatky zanechal aj budúcim generáciám.

List Cypriánovho herbára, Zdroj: www.snm.sk

Zachoval sa jeho herbár, ktorý je zároveň aj najstarším zachovaným herbárom na území Slovenska. Obsahuje lisované rastliny, ich názvy a využitie vo farmácii, ale i mnohé medicínske úvahy a príklady z praxe. Rastliny označuje názvami viacerých jazykov, okrem iných aj latinsky, grécky a nemecky. Schopnosťami presahoval svoju dobu, v ktorej bol vyhľadávaným liečiteľom a zároveň aj správcom lekárne v kláštore. Niektorí ho oslavovali ako zázračného, iní ho s nedôverou označovali za šarlatána.

List Cypriánovho herbára, Zdroj: www.snm.sk

Aj mnohé z jeho ďalších talentov ostali zatienené vysokými múrmi kláštora a dobou, ktorá ich nedokázala oceniť. Legendy už celé storočia dumajú o jeho nadaní v oblasti umenia, ale aj matematiky a fyziky. Priame dôkazy chýbajú, ale chyruje sa, že múdry mních dokázal vyrobiť úžasný stroj, s ktorým dokázal lietať na nebi ako vták. Niektoré zdroje uvádzajú, že lietal za krásnou pastierkou, kým podľa povestí mu lietať pomohla tatranská víla. Cirkev však v tomto stroji videla pekelný nástroj a Cypriánov osud sa spečatil.

Zdroj: Facebook/ Múzeum Červený Kláštor

V expozícii múzea v Červenom Kláštore sa môžete dočítať, že podľa levočského historika Elemíra Koszeghyho listina z roku 1760 opisuje, ako na námestí v Spišskej Belej na príkaz nitrianskeho arcibiskupa spálili čertov voz. Ten mal vyhotoviť fráter Cyprián z Červeného kláštora, a mal pomocou neho z vrchu Troch korún doletieť až k Morskému oku. Aby sa zamedzilo vzniku ďalších čertovských myšlienok, mal byť mních odvedený na miesto, odkiaľ už nikdy neuvidí svoje milované hory...

Zdroj: Facebook/ Múzeum Červený Kláštor

O bližšom osude Cypriána už nejestvujú dôkazy, predpokladá sa však, že svoj večný odpočinok našiel v útrobách kaštieľa. Človek veľkých myšlienok bol teda potlačený svojou dobou, ale chýry o jeho múdrosti sú živé aj dnes.

Pri písaní tohto článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Osudy osobností Slovenska (Jozef Leikert), www.snm.sk, www.cervenyklastor.sk