Beňuš do finále postúpil až z predposledného, jedenásteho miesta. Tam však predviedol fantastickú, čistú a rýchlu jazdu. Tá mu vyniesla bronzovú medailu.

Rýchlejší čas mali len Adam Burgess z Veľkej Británie a víťaz Nicoslas Gestina z Francúzska.

Pre Slovensko je to prvý cenný kov v Paríži, Beňuš má v zbierke v rovnakej disciplíne aj olympijské striebro z Ria de Janeiro 2016.

Beňuš štartoval vo finále ako druhý a úvod zvládol bez problémov. Menšie zaváhanie mal na "sedmičke", no celkovo predviedol výrazne istejšiu jazdu ako v semifinále. Zvládol aj bránku s číslom 16, ktorú ťukol v predchádzajúcej jazde. Trocha stratil na "dvadsiatke", ale finišoval v nádejnom čase 97,03 s a bol v hre o medailu. Jeho čas vo finále bol o 5,56 sekundy rýchlejší v porovnaní so semifinále a zároveň prvýkrát v Paríži nezaznamenal dotyk počas jazdy.

V ére samostatnosti je to 16. vodnoslalomárska olympijská medaila pre SR. Na OH 2020 v Tokiu skončil Beňuš šiesty. Slovensko nemalo v C1 mužov zastúpenie na pódiu v histórii modernej samostatnosti len pred troma rokmi v Tokiu. Pri premiére v Atlante 1996 sa Martikán tešil zo zlata, o štyri roky neskôr získal v Sydney striebro a v Atenách 2004 ho zopakoval. V Pekingu 2008 opäť zvíťazil a v Londýne 2012 pri svojej piatej olympijskej účasti bronzom skompletizoval zbierku.