Jeho silueta sa vyníma nad obcou Slovenská Ľupča, len kúsok od Banskej Bystrice, na úpätí Starohorských vrchov. Obklopený tajomnými lesmi, ktorými kedysi burácal zvuk poľovníckych rohov, sa týči ako impozantný svedok histórie.

Jeho korene siahajú do 13. storočia, keď po ničivom vpáde Mongolov začal na mieste starého hradiska vyrastať nový hrad. Prvá písomná zmienka, ktorá hrad spomína, pochádza z roku 1250. Strategická poloha na prístupovej ceste k banským mestám ho pozdvihla na významné sídlo, ktoré často navštevovali korunované hlavy Uhorska.

Zdroj: Hrad Ľupča

Ničivé zemetrasenie v roku 1443 a mnohé prestavby v priebehu rokov zmenili pôvodnú architektúru hradu takmer na nepoznanie. Začiatkom 14. storočia sa hrad dostal do rúk nekontrolovateľného mocnára Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr prešiel do vlastníctva kráľa Karola I. Róberta. V letných mesiacoch bol hrad frekventovaným miestom, stretávala sa tu stredoveká šľachta za účelom honosných zábav a nekonečných poľovačiek.

V roku 1424 daroval kráľ Žigmund Luxemburský hrad svojej manželke Barbore Celjskej, o niekoľko rokov neskôr ho získala jeho dcéra kráľovná Alžbeta. Hrad prešiel mnohými rukami od hradného kapitána, cez Gregora Korbavského, až po jeho potomkov.

Zdroj: www.hradlupca.sk

Istý čas bol opäť kráľovským majetkom v držbe Mateja I. Korvína, ktorý ho daroval manželke Beatrix Aragónskej. Nasledujúci vlastníci Dóciovci sa do histórie zapísali ako konfliktní agresori, známi svojimi násilnými činmi. V roku 1522 hrad nadobudla Mária, sestra kráľa Ferdinanda I. Habsburského.

Plynúce storočia hrad nezanechali bez zmeny. Dôležité stavebné zásahy prebehli najmä v 16. storočí a ešte viac pozmenili prvky zachovanej pôvodnej architektúry. Zaujímavým majiteľom hradu bola Mária Séčiová, ktorú básnici prezývali aj Venuša z Muráňa. Bola pravdepodobne južanského pôvodu a oplývala znamenitou krásou. Smelá povstalkyňa sa vydala za Františka Vešeléniho, ktorý bol hlavou sprisahania voči kráľovi. Po tomto čine boli ich majetky zabavené.

Zdroj: Hrad Ľupča

Hrad v roku 1703 vyrabovali povstalci a ich vodca ho daroval Mikulášovi Berčénimu. V 19. storočí čelil novej hrozbe – ničivému požiaru, ktorý nezvratne poškodil jeho múry. Obnova, ktorá nasledovala, už niesla známky neogotického slohu.

Život hradu sa v 20. storočí niesol na vlne úpadku a jeho užívanie nedoceňovalo jeho historickú hodnotu. V roku 2002 ho od štátu nadobudol podnikateľský subjekt, ktorý začal intenzívne pracovať na výskume, reštaurovaní aj komplexnej obnove pamiatky.

Zdroj: www.hradlupca.sk

Otázky o bežnom chode kaštieľa, ale aj o jeho víziách do budúcna pre redakciu SP21 zodpovedal Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

• Okrem systematickej obnovy hradného komplexu v Slovenskej Ľupči je mimoriadne dôležité aj zabezpečenie jeho údržby a prevádzkových činností. Bežný pracovný deň na hrade je rôznorodý od koordinovania obnovy, zabezpečenia údržby areálu, výkonu lektorskej činnosti, tvorby múzejno-historického obsahu, organizovania kultúrno-spoločenských podujatí alebo propagácie hradu na rôznych komunikačných kanáloch. Tieto činnosti prioritne zabezpečuje správa hradu, ktorá pozostáva z dvoch stálych zamestnancov Železiarní Podbrezová a. s. (kastelán hradu a referentka pamiatkových objektov hradu).

Zdroj: www.hradlupca.sk

Lektorskú činnosť počas hlavnej sezóny realizujú školení lektori prostredníctvom brigádnických úväzkov. Priamo na hrade vykonávajú ešte svoju činnosť zamestnanci bezpečnostnej a upratovacej služby. Samozrejme desiatky vedúcich, riadiacich a prevádzkových zamestnancov Železiarní Podbrezová sa každodenne zapájajú do bežnej prevádzky hradu. Čiže úspech hradu je výsledkom jednotne orientovaného úsilia všetkých zamestnancov Železiarní Podbrezová, ktoré sú už viac ako dve dekády rokov svedomitým majiteľom hradu Ľupča.

Zdroj: www.hradlupca.sk

Aká je vízia hradu do budúcna?

• Hlavným cieľom majiteľa hradu je kompletná obnova celého pamiatkového objektu, tak aby sa zachoval v čo najlepšom stave pre súčasné, ale i ďalšie generácie. Od roku 2002 sa podarilo na hrade kompletne vymeniť strešnú krytinu, zrevitalizované bolo celé dolné nádvorie s renesančným opevnením, obnovená bola najmladšia časť hradu, Gizelin dom, ktorá bola v minulosti využívaná ako sirotinec.

Zdroj: www.hradlupca.sk

V roku 2008 Železiarne Podbrezová za obnovu hradnej kaplnky získali cenu Fénix, čiže kaplnka sa stala v tomto roku najkrajšou pamiatkou na Slovensku. V súčasnosti pokračujeme v obnove horného hradu a minulý rok sa nám podarilo obnoviť fasády barbakanu, ktorý v minulosti strážil vstup do hradu a nachádza sa tu aj rekonštrukcia padacieho mostu, štrbinových strieľní alebo smolného nosa, odkiaľ bola liata horúca smola na dobyvateľov hradu.

Okrem obnovy sa Železiarne Podbrezová snažia v hrade vybudovať muzeálny obsah v podobe historických a umeleckých expozícií. Každoročne sa na hrade organizujú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Vďaka týmto aktivitám sa do hradu Ľupča znovu vrátil život, ako to bolo v minulosti, keď bol tento objekt obchodným, kultúrnym a spoločenským centrom regiónu.

Zdroj: www.hradlupca.sk

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

• Hrad je zaujímavý najmä svojou bohatou históriou. Vybudovaný bol niekedy po roku 1241, kedy územie Uhorska zasiahli tatárske vpády. Neskôr ho ako svoje lovecké sídlo, ale aj na spravovanie krajiny spomedzi jeho múrov využívali Arpádovci, Anjouovci, Žigmund Luxemburský a Matej Korvín.

Hrad zažil najväčší rozkvet v období renesančných majiteľov a to v období Pavla Rubigalla a Gašpara Tribela. Po konfiškácii hradu z rúk jeho poslednej majiteľky Márie Séči sa hrad stal sídlo Banskej komory, ktorá spravovala okolité Ľupčianske panstvo, ktoré tvorilo dôležitú materiálovú anabázu pre okolité banské mestá.

Zdroj: www.hradlupca.sk

Čo je dôležité hrad našiel svoje využitie aj v 19. storočí (spomínaný Gizelin robotnícky sirotinec) a v 20. storočí (slúžil na internáciu rehoľných sestier). Čiže návštevníkov prekvapí, že hrad od svojho vzniku až po súčasnosť po neustále využívaný. Jeho súčasná podoba je teda výsledkom 20. stavebným etáp, ktoré máme podrobne preskúmané. Najstaršie časti hradu vznikli v období neskorej gotiky, prevažná časť hradu bola vybudovaná v období renesancie a baroka, ale v hrade nájdeme aj časti, ktoré boli postavané v mladších obdobiach.

Medzi najväčšie lákadlá hradu patrí Korvínova lipa, ktorá je najstaršou kvitnúcou lipou na území Slovenska. Jej vek sa odhaduje na vyše sedemsto rokov, určili sme ho na základe starých vedút a kresieb, ktoré už majú tiež stovky rokov a tento strom už na nich je mohutný a dominuje koloritu hradu Ľupča. Zaujímavá je aj naša hradná studňa, ktorá je hlboká 62 metrov a je vytesaná do pevného kamenného brala. Unikátna je tým, že v hĺbke približne 45 metrov z nej vedie tajná, asi 120 metrov dlhá chodba, ktorá ústi v nenápadnej bielej stavbe pod hradným kopcom. Hrad Ľupča toho ukrýva oveľa viac...

Zdroj: www.hradlupca.sk

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

• Hrad Ľupča otvára svoje brány pre návštevníkov vždy od marca do novembra. Otvorený je každý deň, okrem pondelkov. Návštevníci si môžu pozrieť dolný hrad individuálne a komentované prehliadky horného hradu organizujeme v naplánovaných intervaloch. Počas hlavnej sezóny (júl - august), každú polhodinu.

Na hradných nádvoriach organizujeme pre návštevníkov rôzny doplnkový program v podobe historických skupín, sokoliarskych vystúpení alebo koncertov, nielen vážnej hudby. Veľmi obľúbené sú nočné prehliadky hradu. Tento rok letnú sezónu ukončíme rodinným festivalom Dračie dni, ktorý sa na hrade Ľupča uskutoční dňa 31. augusta.

Hrad je obľúbeným miestom pre svadobné fotenie a dokonalým miestom pre svadobný obrad alebo iný event, ktorý vieme prostredníctvom našich dcérskych spoločnosti zabezpečiť na špičkovej úrovni. Vďaka aktivitám majiteľa hrad každoročne navštívi viac ako 25 000 návštevníkov a hrad je tak hlavným akcelerátorom cestovného ruchu v regióne.

Zdroj: Hrad Ľupča

POVESŤ

Starí ľudia vravievali, že na hrade kedysi žil šikovný kastelán Selecký. Pre svoju bystrosť a dobrotu si ho obľúbila hradná pani, ktorá mu za nevestu ponúkla svoju najkrajšiu komornú.

Marienka bola krásna a pracovitá žena, svojho muža nadovšetko milovala. Hviezda ich budúcnosti žiarila snáď ešte jasnejšie, keď Marienka zistila, že pod srdcom nosí ich vytúženého syna. Narodil sa im zdravý chlapček a zaľúbenci si mysleli, že šťastnejší už byť nemôžu.

Pôrod však Marienku veľmi vyčerpal a ťažko ochorela. Pre únavu si k sebe pozvala na pomoc sesternicu Veronku. I ona bola krásna, vtipná, jej spoločnosť sa každému páčila. A najviac kastelánovi, ktorému v očiach, a onedlho aj v srdci, nahradila chorľavú manželku. Tá o ich vzťahu vedela a ešte viac sa trápila.

Zdroj: www.hradlupca.sk

Hradná pani, ktorá ich kedysi spojila, si všimla Marienkin smútok a rozhodla sa zistiť, čo sa deje. Pri nočnej prechádzke v záhrade počula Veronku, ako prosí Seleckého, aby sa zbavil manželky a oženil sa s ňou.

Rozhnevaná hradná pani dala Veronku uväzniť do najvyššej veže. Výčitky svedomia ju však našli aj tam. Zbláznená žiaľom jedného dňa vyliezla na oblok a skočila do hlbokej priepasti. Jej život vyhasol, duša však nenašla pokoja. A tak dodnes blúdi chodbami Ľupčianskeho hradu v nádeji, že svojho milého znova uvidí.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), www.hradlupca.sk