Pôvod obce Špačince je zahalený rúškom tajomstva. Zachované písomné doklady o jej vzniku a raných dejinách sú veľmi zriedkavé. Preto je ťažké s určitosťou povedať, ako vlastne Špačince vznikli. Dostupné pramene sa nachádzajú najmä v Bratislave, v Krajskom a Župnom archíve a Univerzitnej knižnici.

Príchod Uhrov v 10. storočí výrazne ovplyvnil život v Špačinciach. Pôda sa stala kráľovským majetkom a bola rozdeľovaná šľachte. Tak sa stalo aj so Špačincami, ktoré získal do vlastníctva gróf Géth. Roľníci, žijúci na tejto pôde, boli povinní odovzdávať časť svojej úrody a pracovať na panskom. Ich život bol ťažký a podmienený vôľou zemepána.

Zdroj: www.spacince.sk

„V krajinskom sneme v roku 1514 šľachta vyniesla kruté zákony proti poddaným, ktorí navždy stratili právo na slobodné sťahovanie. Zvýšili sa im povinné dávky a roboty, bez dovolenia zemepána sa nesmeli ženiť, ísť na remeslo, nesmeli nosiť pri sebe nijakú zbraň (ani nôž). Z poddaných sa stali nevoľníci - veční zemepánom poddaní,“ vysvetľuje obec na svojom webe.

Až panovníčka Mária Terézia chcela zredukovať povinnosti poddaných voči zemepánom a obmedziť poplatky. V roku 1767 vydala urbár, ktorý sa stal kľúčovým dokumentom s obrovským vplyvom na život poddaných až do roku 1848, kedy bolo poddanstvo zrušené.

Zdroj: www.spacince.sk

„Revolúcia v roku 1848 sa nedotkla feudálnych veľkostatkov, uspokojila sa iba zrušením poddanstva a roboty. Keď sa chcel roľník zbaviť veľkej ťarchy, musel zaplatiť zemepánovi dvadsaťnásobok hodnoty dávok, ktoré odovzdal ročne panstvu. Následky sa ozývajú až dvadsať rokov po zrušení poddanstva. Začiatkom roku 1868 sú Špačinčania medzi dvanástimi obcami z okolia Trnavy, ktoré posielajú vláde petíciu, v ktorej žiadajú zmiernenie poplatkov a uvádzajú: "...k toľkým výplatám by nám ani posledná košeľa nepostačovala,“ udáva obec na svojom webe.

Zdroj: www.spacince.sk

Dňa 26. júla 1914 sa v obci, ako aj v iných dedinách, hlásala nešťastná správa – mužov povolávali do vojny. Prvá svetová vojna si vyžiadala štyridsaťtri životov Špačinčanov a ďalších dvanásť poznačila ťažkými zraneniami. Koľko rodín však roztrhla a utrápila žiaľom, to už nikto nespočíta.

Kroniky obce sú bohaté aj na mnohé zaujímavé informácie. Príkladom sú platy funkcionárov obce z roku 1931. Starosta zarábal 800 Kč, kým obecný sluha 1440 Kč. Plat zvonára predstavoval 365 Kč a prehliadač mŕtvol dostal 100 Kč ročne.

Zdroj: www.spacince.sk

Ďalšou zdokumentovanou zaujímavosťou je polárna žiara, ktorú mohli obyvatelia Špačiniec pozorovať z 25. na 26. januára v roku 1938. Tiahla sa od Polárnej hviezdy po Veľký voz a poverčivá časť obyvateľstva sa obávala, že predpovedá vojnu. A hrozba už naozaj visela vo vzduchu.

„23. septembra 1938 po vyhlásení mobilizácie 20 ročníkov nastúpilo do zbrane. Chlapi - vojaci nastúpili disciplinovane za šesť hodín. Cez Špačince prechádzalo vojsko a v škole boli ubytovaní vojaci od 14. októbra do 20. novembra. Nevyužila sa posledná príležitosť brániť republiku a tak došlo 29. septembra k smutne známej Mníchovskej dohode o odstúpení čsl. pohraničného územia Nemecku,“ informuje obec na webe. Druhá svetová vojna si vyžiadala dva životy obyvateľov obce.

Zdroj: www.spacince.sk

V šesťdesiatych a neskorších rokoch obec zaznamenala budovateľský rozmach. Postavila sa tehelňa, pošta, nový kultúrny dom a dôraz sa kládol aj na budovanie infraštruktúry. Postavila sa nová škola, vysadil sa park, zriadila sa mliekareň aj predajňa mäsa. V roku 1969 sa dokončila stavba dvoch bytoviek.

Špačinsko – nižnianske polia boli v roku 2011 vyhlásené za chránené vtáčie územie. Nachádzajú sa tu významné druhy orlov a sokolov, ako napríklad: sokola lastovičiara, sokola sťahovavého, orla kráľovského, kane močiarnej, kane sivej, kane popolavej, myšiaka lesného, myšiaka severského a nášho najbežnejšieho dravca...

Zdroj: www.spacince.sk

Otázky o súčasnom stave obce, ale aj o jej plánoch do budúcna, zodpovedal pre redakciu SP21 PhDr. Július Zemko, starosta obce Špačince.

Ako by ste zhodnotili aktuálny stav obce?

• Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupanského potoka, 5 km od okresného mesta Tmava. Rozloha špačinského chotára je 2210 ha, v nadmorskej výške 160 m. Na severe susedí s Jaslovskými Bohunicami, na severovýchode s Malženicami, na juhu s Trnavou, na západe s Bohdanovcami a na severozápade s Dolnou Krupou.

V kanonickej vizitácii z roku 1561 sa hovorí, že obyvateľstvo Špačiniec bolo čiastočne chorvátske - všetci katolíci. Toto obyvateľstvo sa k nám prisťahovalo v roku 1550 po páde Kostajnice. Vtedy sa juhoslovanskí utečenci usadili v jednotlivých obciach až po Kátlovce.

Zdroj: www.spacince.sk

Zachovali sa tu rodové mená utvorené z krstných mien s príponou -ič, ktorá je charakteristická pre juhoslovanské mená. Tu je potrebné poznamenať, že aj najstarší zemepáni v Špačinciach boli Uzovič a Lukačič. V našej obci bolo 35 rodín s priezviskom končiacim na -ič, -vič, napr. Demovič, Ivanovič, Mackovič, ktoré si zachovali svoj charakter až dodnes. Zachoval sa aj počet obyvateľov našej obce v niektorých rokoch.

Roku 1713 mali Špačince 636 obyvateľov, podľa náboženstva všetci boli katolíci. V roku 1880 mali už 1235 obyvateľov, roku 1890 - 1228, roku 1910 - 1668, roku 1919 - 1662, z toho 761 mužov a 901 žien. Roku 1921 mali Špačince 1630 obyvateľov, roku 1930 -1801 obyvateľov a 315 rodín.

Zo slovanského kmeňového zriadenia, ktoré tu bolo v období Veľkomoravskej ríše, predkovia Špačinčanov prešli do feudálneho zriadenia. Slovanské nárečie, ktorým hovorili v tom čase, rozčlenilo sa v začiatkoch Uhorskej ríše na jednotlivé nárečia, ktoré sa vyvíjali podľa sociálnych, zemepisných a politických pomerov.

Zdroj: www.spacince.sk

Špačinské nárečie patrí do oblasti západoslovenského nárečia, do nárečia západoslovenského Považia a Ponitria. Obyvatelia hovoria tvrdým trnavským dialektom.

Zemepáni v Špačinciach boli trojakého druhu: vysoká šľachta - grófi, stredná - baróni a nižšia šľachta - zemania. Popri šľachtickej rodine spomínaných Géthovcov sa v našej obci objavujú viacerí zemepáni. Roku 1660 rodina grófa Bertholda dostala časť špáciovského majetku. Na doklade "Mestečka špačinského" roku 1768 urbárska tabuľa vykazuje takýto stav: Gruntovný pán gróf Berthold mal 22 poddaných, gruntovný pán Brunswick mal 37 večných poddaných a jedného slobodného žida. Gruntovný pán Takáč mal 4 večných poddaných a jedného hoféra (podnájomníka) s domom. Gruntovná pani Brogyanka mala 6 poddaných a 2 hoférov s domami. Gruntovný pán Ghillanyi mal 5 večných poddaných.

Zdroj: www.spacince.sk

Za posledných pätnásť rokov sme sa dynamicky rozvíjali. Vznikali nové stavebné obvody a postupne sa budovala a prispôsobovala aj infraštruktúra.

Zrekonštruovali sme Kultúrny dom, nadstavili sme triedy materskej školy a súčasne sa robí nadstavba obidvoch pavilónov ZŠ. Máme pripravenú projektovú dokumentáciu na stavbu novej MŠ, súkromný investor pripravuje výstavbu obchodu, robíme nové oplotenie cintorína. Obec zrekonštruovala priestory v kultúrnom dome, kde je možné robiť rôzne rodinné oslavy a posedenia.

Zdroj: www.spacince.sk

Aká je vízia obce do budúcna?

• Vízia obce je prispôsobiť kultúrno – spoločenské dianie momentálnemu dianiu v spoločnosti. Zachytiť všetky výzvy cez ktoré sa bude obec modernizovať, budovať, rozvíjať a tak prispôsobovať dnešnej dobe.

Zdroj: www.spacince.sk

Ak by k Vám prišiel turista, čo by ste mu odporučili v obci navštíviť?

• Máme izbu tradícií, kde sa turista oboznámi s históriou a s celým spoločenským a kultúrnym dianím v našej obci. Máme bohatú históriu, avšak nemáme zámky, kaštiele, hrady ale sú v obci rozmiestnené informačné tabule, ktoré popisujú všetko od prírody, športu, kultúrneho diania až po osobnosti, ktoré našu obec zviditeľnili a preslávili.

Zdroj: www.spacince.sk

Plánujete výlet do Trnavského kraja? Nezmeškajte návštevu tejto malebnej dedinky. Odvďačí sa vám ohromnými historickými príbehmi a čarokrásnymi výhľadmi.

Pri predstavovaní obce sme vychádzali z oficiálnej stránky obce Špačince www.spacince.sk