Kosenie lúk bolo náročnou prácou, ktorá sa začínala ešte pred svitaním. Ako prvý vyrazili na lúku muži. Ženy nezdržalo ranné leňošenie, ale príprava výdatného obeda, ktorý na lúku so sebou priniesli. Pokosenú trávu poroztriasali po lúke, po jej usušení seno prevrátili a nakoniec ho zviezli do stodoly. Rytmus ťažkej každodennej práce sa niesol v duchu ľudových piesní.

Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Staršie ženy aj v horúcom lete pamätali na choroby, ktoré zvykli prísť so studenou zimou. Snažili sa zásobiť bylinkami, ktoré sušili a skladovali, aby pomohli v čase potreby. Niektoré sú aj dnes dobre známe, znalosti o iných zapadli prachom času. Obľúbené boli najmä čistec, materina dúška alebo ľubovník.

Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Múdrosti prírodného liečiteľstva však neboli známe len starým ženám, za odborníkov sa považovali aj pastieri a bačovia. Práve oni vďaka svojej práci poznali každý kúsok zeme a vedeli o vychytených lokalitách, kde akurát rástli liečivé byliny. Mnoho vedomostí odpozorovali práve od oviec, keď sledovali ako pri rôznych problémoch prežúvajú práve tú, či onú bylinku.

Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Ešte viac ako gazdiné sa v rastlinách vyznali liečiteľky, čo pripravovali aj masti, sirupy a tinktúry. Často v dedine pôsobili aj ako pôrodné baby a zanechali po sebe bohatú históriu tradícii ľudového liečiteľstva. Koreňom fialky voňavej liečili žltačku, podbeľom a kvetom bazy čiernej pomáhali pri ochoreniach pľúc a priedušiek, žihľavou a púpavou prečisťovali krv.

Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Liečitelia patrili medzi váženú časť obyvateľstva dediny, ale často ich neobišli tradičné ohováračky. Neprajníci v liečivej sile bylinných mastičiek videli mágiu, a hoci bola doba naklonená ľúbostným kúzlam vydajachtivých dievčat, pre iné „čary“ pochopenie nemala. Zvesti o liečiteľkách spomínali aj tajomný pohľad, ktorým mali ženy vidieť až do duše človeka.

Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Leto však nepatrilo iba bylinkárom, ale aj deťom. Mnohým z nich zazvonili školské zvony naposledy, a otázka vzdelania bola v minulosti omnoho komplikovanejšia. Ktorési rodiny karhali nezodpovedných školákov, kým kdesi lamentovali nad bystrými hlávkami, ktoré nebolo za čo ďalej posielať do škôl. V prípade chudobných talentov zvykli byť nápomocní aj učitelia, ktorí vedeli pomôcť svojim odporúčaním.

Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Osobitná kategória patrila deťom z rodín roľníkov, ktoré si pod slovom prázdniny predstavovali všetko len nie oddych. Síce odzvonilo prísnemu pohľadu pána učiteľa, začala sa však ťažká práca, pri ktorej ich rodičia potrebovali každý deň od skorého rána.

Ilustračná foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Minulá doba mala svoje starosti aj radosti, výzvy aj odmeny. Večerný vánok, ktorý niesol sviežu vôňu byliniek a čerstvo pokosenej trávy, spolu s melódiami piesní dokázali zahnať únavu z náročného dňa a dodať ľuďom silu pokračovať.

Pri písaní tohto článku sme vychádzali z nasledujúcich zdrojov: Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke, Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová)