Hrad Likava je situovaný na skalnom výbežku Predného Choča, v okúzľujúcej dedinke Likavka. Vedie k nemu niekoľko turistických trás, ktoré ponúkajú nádherné výhľady na Ružomberok a okolie.

Likava je nielen jedným z desiatich expozičných objektov Liptovského múzea, ale aj jedným z troch liptovských hradov a obľúbeným cieľom turistov. Jeho príbeh sa začal písať v začiatkoch 14. storočia, kedy bol vybudovaný na podnet zvolenského a liptovského župana, rytiera Donča.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

„Hrad bol kráľovským majetkom, od sklonku 14. storočia ho do užívania zvyčajne dostávali liptovskí župani. V rokoch 1431 – 1434 bol hrad významnou husitskou pevnosťou, medzi rokmi 1651 – 1670 súkromnou rezidenciou rodu Thökölyovcov, následne bol majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 bol na príkaz kniežaťa Františka II. Rákocziho z vojenského a strategického hľadiska zbúraný,“ informuje Liptovské múzeum na svojej webovej stránke.

Steny hradu si pamätajú príbehy kráľovských i šľachtických rodov, ktoré v dávnych dobách kráčali jeho sieňami. Medzi významných majiteľov hradu patrili okrem kráľa Žigmunda Luxemburského a jeho manželky Barbory aj Mikuláš a Ján z Gorjan, Ján Hunyady, Pongrác z Mikuláša a Peter Komorovský, Ján Korvín, Šteran a Ján Zápoľskí, Ľudovít Pekry, Ján Kružič, Illesházxobvi, Štefan I. a II. Thököly.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Hrad bol svojho času kľúčovým strategickým prvkom obranného systému územia, strážiac významnú cestu na sever. Nevyhol sa teda ani rinčaniu zbraní a vojnovým konfliktom.

„Vojnové udalosti sa hradu dotkli najmä počas ťaženia Žigmunda Luxemburského, proti moravskému margrófovi Prokopovi a Ladislavovi Opolskému na konci 14. storočia, v časoch vojny medzi Ferdinandom I. Habsburským a Jánom Zápoľským (1528 – 1529) a za obliehania thökölyovskej posádky cisárskym vojskom na konci roku 1670,“ vysvetľuje na svojom webe Liptovské múzeum.

Likava je svojou mohutnosťou architektonickým skvostom stredného Slovenska. Obzvlášť zaujímavý je severný palác, s výškou presahujúcou tridsaťšesť metrov. Jeho architektonické riešenie je typické pre neskorú gotiku a ranú renesanciu.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Otázky o bežnom chode hradu, ale aj o jeho víziách do budúcna pre redakciu SP21 zodpovedal Mgr. Martin Hromada, PhD., riaditeľ Liptovského múzea.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

• Prevádzku počas sezóny zabezpečuje každý deň minimálne jedna osoba. Počas sezóny nezvykneme realizovať rôzne sanačné práce z dôvodu bezpečnosti v časti určenej pre návštevníkov. Okrem odomykania a zamykania hradu je potrebné čistiť areál, odviesť odpadky, skontrolovať areál či pokosiť podľa potreby.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Aká je vízia hradu do budúcna?

• Hrad čaká rozsiahla rekonštrukcia, momentálne prebieha verejné obstarávanie. Po dokončení prác sprístupníme doteraz verejnosti neprístupné časti hradu, obohatíme ich o nové interiérové a exteriérové prvky a vytvoríme zaujímavý návštevnícky okruh. Vďaka novému osvetleniu bude hrad pôsobiť ešte magickejšie. Počas sezóny pripravíme pre návštevníkov bohatý program podujatí.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

• Návštevníci si môžu nielen vypočuť pútavé legendy o čiernej panej či duchovi sluhu, ktorý stráži poklady hradného pána. V prvom rade však ocenia úžasnú dispozíciu hradu situovaného na úpätí Chočských vrchov, ponúkajúcu nádherné výhľady na dolný Liptov i príjemnú symbiózu prírodného prostredia a majestátnej hradnej architektúry, keďže palácový komplex Likavy patrí medzi najvyššie na Slovensku.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Milovníkov histórie zaujímajú početné historické fakty z rôznych období dejín hradu. Ich pozornosť púta aj poklad mincí nájdený v nedávnej dobe v neveľkej vzdialenosti od hradu, ktorý majú možnosť vidieť v samostatnej expozícii v sídelnej budove v Ružomberku.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

• Vzhľadom na plánovanú rekonštrukciu, už v najbližšom čase sa začne realizovať komplexný pamiatkový výskum. Keď bude hrad zrekonštruovaný a zakonzervovaný, plánujeme podujatia s naším cezhraničným partnerom z Českej republiky - workshopy na tému obnovy hradov – cezhraničná výmena skúseností, kultúrno-spoločenské podujatia so zbojníkmi na hrade Likava a Hukvaldy.

Budú vytvorené spoločné propagačné produkty - spoločná detská publikácia, geolokačná poznávacia hra, zbojnícke podcasty.

V rámci projektu budú využité inovatívne, moderné prístupy z viacerých pohľadov, využitie „smart technológií“ na vybavenie hradu Likava – 3D modely, 3D animácie historických aj súčasných prvkov či virtuálny sprievodca hradom.

Hrad Likava bude multifunkčným objektom pre viaceré kultúrne žánre, od dobových po moderné podujatia, zasadené do tohto vizuálne neopakovateľného objektu. Pôjde o rôzne hudobné, divadelné, či filmové predstavenia a priestor bude aj pre umelecké plenéry.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

POVESŤ

Rozprávková scenéria Likavského hradu dáva voľný prechod fantázii a stala sa inšpiráciou pre umelcov z rôznych oblastí. Báseň „Likavský väzeň“ od Sama Chalupku vdýchla život legendám o Jánošíkovi, ktorý mal práve tu, v hradnom väzení, snívať svoj sen o slobode. Táto legenda v súčasnosti potvrdená nie je.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Ďalšia povesť spomína Helenu z Likavy, dcéru krutého hradného pána. Dievčina bola síce dobrosrdečná a láskavá, no strašné hriechy jej bezcitného otca jej lámali srdce po celý život. Aj po tom, čo hradného pána v zahraničí našla smrť, ju nešťastie neopúšťalo. Vydala sa, avšak zakrátko ovdovela. Odvtedy vraj nosila až dokonca života iba čierny odev. Útechu jej duši nepriniesla ani smrť. Mnohí ju zazreli prechádzať sa nádvorím v jej čiernych šatách.

Zdroj: Martin Hromada, Liptovské múzeum

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: www.liptovskemuzeum.sk