Michal Dočolomanský prišiel na svet 25. marca 1942 v poľskom mestečku Niedzica. Rodina sa na Slovensko presťahovala na konci druhej svetovej vojny. Michalov život poznačila strata otca, o ktorého prišiel ako dvanásť ročný chlapec.

Cestu k divadlu si našiel už v tínedžerskom veku v ochotníckych divadlách, vyučil sa však za automechanika. Lásku k motorom prevalcovala láska k umeniu a jeho ďalšie kroky smerovali na Vysokú školu múzických umení.

Zdroj: Facebook/ Činohra SND

Po ukončení štúdia sa stal neodmysliteľnou súčasťou Činohry SND a jedným z najobľúbenejších slovenských hercov. Diváci ho milovali pre jeho autentickosť a prirodzené vystupovanie.

Zahviezdil v mnohých hrách, ako napríklad Sen noci svätojánskej, Bačova žena či Veselé panie z Windsoru, a neobišla ho ani filmová kamera. Účinkoval v Tisícročnej včele, Inžinierskej Odysee či v detektívke Adela ešte nevečerala.

Zdroj: Facebook/ Činohra SND

Muzikál Na skle maľované ho katapultoval medzi legendy divadelných dosiek a umožnil mu naplno predviesť všetky jeho talenty – herectvo, tanec i spev. Postava Jánošíka, ktorej vdýchol život, sa v jeho podaní stala nezabudnuteľnou a diváci obdivovali jeho schopnosť hrať naplno.

Popularitu si získal aj spoluprácou so Slovenským rozhlasom, kde rád prepožičiaval svoj hlas hercom zahraničných filmov. Jeho posledná hra bola komédia Čertice a jeho typický šibalský úsmev sa stal aj jeho hlavným poznávacím znamením, ktoré ho celý život sprevádzalo.

Zdroj: Facebook/ Činohra SND

Michal Dočolomanský získal v priebehu svojej kariéry viacero významných ocenení. V roku 1982 bol vyznamenaný titulom Zaslúžilý umelec, o dva roky neskôr získal cenu Zlatý krokodíl. Divákmi bol zvolený za Osobnosť televíznej obrazovky v kategórii herec a dočkal sa aj ocenenia od prezidenta, keď mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za prínos k kultúre.

Žiarivá hviezda Michala Dočolomanského zhasla 26. augusta 2008, keď vo veku 66 rokov prehral svoj boj s rakovinou pľúc. Jeho legendárny Jánošík je však nesmrteľný a ešte dnes ho v našich srdciach počujeme spievať: „Zbohom buď, lipová lyžka...“

Zdroj: archív TASR

Pri písaní tohto článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Osudy osobností Slovenska (Jozef Leikert)