Ako TASR informovala Katarína Gáliková z Referátu pre komunikáciu a médiá Slovenskej akadémie vied (SAV), výskum v Hatalove priniesol prvý nespochybniteľný dôkaz o pobyte tohto ľudu aj na našom území.

Archeologický výskum násypu pri Hatalove sa začal v roku 2024. Výkopovým prácam predchádzal nedeštruktívny geofyzikálny prieskum. "Mohyla mala pôvodne priemer 22 metrov, ohraničená bola žľabom širokým do štyroch metrov a v jej strede sa zobrazovala hrobová jama. Okrem objavených kostrových pozostatkov sme v okolí hrobu a čiastočne aj v jeho výplni našli zuhoľnatenú drevenú konštrukciu, ktorej účelom bolo prekrytie hrobovej jamy," približuje detaily náleziska Eva Horváthová z Archeologického ústavu SAV.

Pri datovaní nálezu sa odborníci zhodli, že išlo o reprezentanta spoločenskej elity tzv. jamovej kultúry. Potvrdzuje to nielen rozsah mohylového násypu, ale aj konštrukcia hrobovej jamy s drevenými prvkami, spôsob uloženia mŕtveho v polohe na chrbte s nohami pokrčenými v kolenách smerujúcimi nahor a výskyt červeného farbiva pri tele pochovaného.

Výskumníci pri práci využívajú aj najmodernejšie prírodovedné metódy, napríklad molekulárnu genetiku, rádiouhlíkové datovanie, izotopové analýzy stroncia, kyslíka a dusíka, na základe ktorých bude možné určiť presídľovanie za života skúmaného jedinca a zloženie jeho stravy.

"Takto získané údaje nám pomôžu lepšie posúdiť archeologický materiál z preskúmaných mohýl. Dáta budeme môcť využiť aj pri riešení geograficky a kultúrne širšie ponímaných tém súvisiacich s výskumom chronológie, genézy, stepných vplyvov a zásahov cudzieho obyvateľstva jamovej kultúry a kultúry so šnúrovou keramikou do regiónov severopotiskej oblasti," vysvetľuje vedkyňa.

Pôvodné územie tohto obyvateľstva sa nachádzalo medzi Donom a Volgou. Zo stepnej oblasti sa od pobrežia Čierneho mora následne presunulo pozdĺž Dunaja a Tisy až na Panónsku nížinu. Praktizovali kočovný spôsob života pod vedením náčelníckych skupín. Hospodárstvo jamovej kultúry bolo založené na chove zvierat, rybolove a zberateľstve. Na prepravu používali kolesové vozy.

"Štúdie vzoriek DNA získaných z kostí jedincov jamovej kultúry naznačujú, že táto spoločnosť spôsobila zmenu genetickej štruktúry obyvateľstva v Európe," zdôrazňuje archeologička.

O dynamických procesoch súvisiacich s využitím mohylového násypu v Hatalove aj v nasledujúcich vývojových obdobiach svedčia nálezy kultúry Nyírség-Zatín z neskorého eneolitu, radové pohrebisko koštianskej kultúry zo staršej bronzovej doby, ako aj pec určená na vypaľovanie keramiky z mladšej rímskej doby.

Výskum je súčasťou projektu Národného centra vied Poľskej republiky. Odborníci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s kolegami z Poľskej akadémie vied od roku 2021 skúmajú stepné vplyvy v karpatskom pásme v treťom tisícročí pred n. l. Zamerali sa na viaceré vopred vytypované mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposiaľ preskúmali päť z nich.