Vašo Patejdl mal päť rokov, keď sa jeho rodina presťahovala z Karlových Varov do Bratislavy. V škole patril medzi dobrých žiakov, bavili ho prírodovedné predmety. A samozrejme hudba. Rodičia trvali na tom, aby sa dobre učil, to bola neskôr aj podmienka, keď začal s prvou kapelou ešte v roku 1968. Žiak Patejdl, ktorý hral na klavíri aj gitare, hľadal basgitaristu a bubeníka do skupiny. Riaditeľ školy im dovolil ako skúšobňu využiť kabinet fyziky. Prvá kapela sa mu rozpadla, tak oslovil Joža Ráža, s ktorým spolu chodili na klavír na Ľudovej škole umenia. On potom zohnal Ďura Farkaša a ten zase Zdena Baláža.

Aj mladý Vašo začínal ako gitarista, vtedy počúvali Beatles, Rolling Stones a podobné kapely, kde všetci hrali na gitary. Až neskôr, keď prišiel na scénu Rick Wakeman a spol, začal aj on v kapele viac používať klávesy. Prvý koncert ešte pod názvom Skupina Václava Patejdla sa uskutočnil 22. apríla 1970. V januári 1971 sa zúčastnili v Mestskom dome kultúry Suché mýto na kvalifikačnej skúške hudobníkov, tzv. prehrávkach, aby mohli hrať za honorár a 21. októbra 1972 koncertovali prvýkrát už pod názvom Elán-17. Neskôr z názvu vypadlo číslo 17 a 18. januára 1974 sa objavila v tlači prvá zmienka o skupine Elán. Popri hraní vyštudoval Patejdl kompozíciu na Vysokej škole múzických umení.

V júni 1979 vystúpili na Bratislavskej lýre so skladbou Bláznivé hry a získali cenu za aranžmán. V nasledujúcom roku získali striebornú lýru za pieseň Kaskadér a skladba Ôsmy svetadiel získala cenu za text. V roku 1984 Elán vyhral kategóriu skupiny v československej ankete Zlatý slávik, podobne aj ďalšie tri roky.

Patejdl bol jednou z vedúcich osobností skupiny Elán, nahral s ňou prvé štyri albumy - Ôsmy svetadiel, Nie sme zlí, Elán 3 a Hodina slovenčiny. Na konci roku 1984 z Elánu odišiel. V roku 1985 získal striebornú Bratislavskú lýru za pesničku Chlapčenský úsmev, zložil hudbu k filmu Fontána pre Zuzanu. V roku 1986 vydal prvý sólový album Chlapčenský úsmev. O rok neskôr získal zlatú lýru za pesničku Umenie žiť, vydal druhý album Lov na city. V roku 1989 vydal tretí album Mon amour. Produkoval album Beáty Dubasovej, napísal hudbu do filmu Fontána pre Zuzanu 2. V roku 1996 obnovil spoluprácu so skupinou Elán a vyšiel album Spovedaj ma zo spomienok. Zložil viacero piesní pre iných interpretov, pre slovenskú filmovú komédiu Mŕtvola musí zomrieť titulnú pesničku Svitá, pre film Cinka Panna skladbu Voľnosť, ktorú naspieval Karel Gott.

Patejdl bol úspešný aj ako autor na muzikálovom poli. V Slovenskom národnom divadle mal 3. mája 1991 premiéru muzikál Snehulienka a sedem pretekárov. Skomponoval hudbu k muzikálu Adam Šangala (premiéra 28. novembra 2003 v Divadle A. Bagara v Nitre) a muzikálu Jack Rozparovač (premiéra 27. februára 2007 v pražskom divadle Kalich). Od novembra 2009 uvádzali Rozparovača v kórejskom Soule. V bratislavskom divadle Nová scéna mal 10. októbra 2008 premiéru slovenský muzikál s autorskými pesničkami Fontána pre Zuzanu. Ďalší muzikál Ôsmy svetadiel mal premiéru v tomto divadle 29. októbra 2011. V októbri 2012 bola premiéra muzikálu Jack Rozparovač v Tokiu.

Vašo Patejdl Zložil hudbu k muzikálu Tisícročná včela, ktorý mal premiéru 15. novembra 2013 v Divadle Andreja Bagara Nitra. V Brne mal 17. mája 2014 premiéru muzikál Don Juan, ku ktorému rovnako zložil hudbu. V pražskom Divadle Hybernia sa v septembri 2016 konala premiéra jeho muzikál Alenka v kraji zázraků. V marci 2023 zložil pre Beátu Dubasovú pieseň Pierko pravdy. Bola poslednou z jeho autorského pera. Po jeho úmrtí vyšli v septembri 2023 v reedícii všetky jeho sólové albumy Chlapčenský úsmev, Lov na city, Mon amour, Dlhá cesta - Long Way a Labyrint sveta. V auguste 2024 vyšiel prvýkrát na CD jeho album Hudobná škola Paťa, Kuko, Vašo.

Vašo Patejdl zomrel náhle 19. augusta 2023 vo veku 68 rokov. Bol jednou z najväčších osobností slovenskej hudobnej scény. Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) ocenil jeho celoživotnú tvorbu 3. októbra 2024 zápisom do Zlatej knihy SOZA.