"Predĺžili by sa čakacie doby a pacienti by museli výrazne viac cestovať," ozrejmil analytik v stanovisku pre TASR.

Situácia by sa podľa neho pravdepodobne dotkla tých oddelení, ktoré sú najvyťaženejšie a majú najťažšie pracovné podmienky. "Otázne by potom bolo, ako flexibilné by bolo vedenie štátnych nemocníc," skonštatoval Vlachynský.

Veľký problém vidí v tom, že štátne nemocnice nefungujú ako sieť a majú minimálne informácie o vzájomnom fungovaní. Prípadná koordinácia medzi nemocnicami by tak podľa neho bola ťažká. "Ak by naozaj prišlo k reálnym odchodom lekárov, pre štát to bude jedinečná príležitosť spraviť komplexnú vnútornú zmenu fungovania svojich nemocníc a postaviť ich takpovediac 'nanovo' z hľadiska procesov. Ten medzičas by však pacientov bolel," poznamenal analytik.

V čase, keď lekári hrozia podaním hromadných výpovedí, môžu nemocnice podľa jeho slov do istej miery začať plánovať, ako pokryjú aspoň akútnu starostlivosť službami. Ministerstvo zdravotníctva by zas malo začať vymýšľať plán, ako starostlivosť medzi svojimi nemocnicami prerozdeliť. "Ako som spomínal, tie nefungujú sieťovo, takže to vôbec nebude jednoduché," dodal Vlachynský.

Lekári, ktorí by výpovede podali, by sa podľa neho zo systému "neodparili". Časť by buď nakoniec ostala, alebo prešla do iných nemocníc, do komerčnej sféry, menšina by si možno založila ambulancie," priblížil.

Vyše 2460 lekárov z nemocníc je pripravených podať hromadné výpovede do konca októbra, ak vláda nebude dodržiavať osem bodov memoranda, ktoré v roku 2022 podpísal vtedajší vládny kabinet s Lekárskym odborovým združením. Výpovede sa majú týkať najviac vyťažených oddelení ako chirurgia, gynekológia, interné či kardiológia. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský v utorok (22. 10.) upozornil, že výpovede stále pribúdajú.

Hromadné výpovede podávali lekári aj v minulosti. Naposledy v októbri 2022 počas vlády Eduarda Hegera. Výpovede dalo viac ako 2100 lekárov, viaceré nemocnice preto rušili plánované operácie, uvažovalo sa aj o vyhlásení núdzového stavu. Pred uplynutím výpovednej doby dospeli vláda a lekári k dohode na ich požiadavkách. Akcia hromadných výpovedí otriasla zdravotníctvom aj koncom roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Vtedy došlo na niekoľko dní k reálnemu odchodu asi 1200 lekárov z nemocníc, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Aj vtedy sa lekári rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.