Narodil sa 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemciach v rodine krajčíra.

"Viem, akým hercom by som chcel byť. Takým, aby sa diváci vždy držali stoličiek. Keď hrám komédiu, nech sa ich držia, aby z nich nepopadali od smiechu a keď hrám drámu, nech sa ich držia od strachu a napätia," vravieval Marián Labuda.

Rodičia si však predstavovali jeho životnú dráhu trocha inak. "Starý otec bol dobrého srdca a múdrej mysle majstrom, tak nepovedal nič, u starej mamy bolo citeľné sklamanie, že sa nestal kňazom. Život ho cez všetky predstavy priviedol k herectvu a on mu zostal verný. Najradšej hral s tými, ktorí mali otvorené srdce a myseľ a keď to bolo, tak to bolo cítiť," zaspomínal si pre TASR na svojho otca Marek Labuda. Jeho brat Marián je známy herec.

V roku 1965 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia niekoľkokrát hosťoval v Slovenskom národnom divadle (SND), pričom členom činohry našej prvej divadelnej scény sa stal hneď po skončení vysokej školy. V roku 1968 spoluzakladal bratislavské Divadlo Na korze, ktorého členom bol do roku 1971. Neskôr pôsobil v činohre Novej scény (NS) v Bratislave, kde sa od komických a tragikomických postáv prepracoval k veľkým dramatickým úlohám.

Svoj talent uplatnil v mnohých hrách, okrem iných napríklad ako Seňka Gromov v dramatizácii Šukšinových rozprávok, Malcolm v Macbethovi, či ako tajomník v hre Čaj u pána senátora. V roku 1990 sa Marián Labuda opäť vrátil do Činohry SND. Tu si ho diváci pamätajú napríklad ako Leona v predstavení Jeana - Clauda Grumberga Krajčírky (2002), v Troch sestrách Antona Pavloviča Čechova stvárnil postavu Ivana Romanoviča Čebutykina (2008), účinkoval v hre amerického dramatika Neila Simona Zlatí chlapci (2010), či v komédii Carla Goldoniho Vejár (2010).

Hlas prepožičal tiež dabingu, hlavne rozhlasovému. Nahovoril aj niektoré rozprávkové postavičky na plátne a kazety pre deti. Účinkoval v desiatkach rozhlasových hier, televíznych inscenácií a filmov. Svoje herecké umenie predviedol aj na popredných divadelných scénach v Českej republike (Národné divadlo v Brne, Mestské divadlo v Zlíne, Divadlo na Vinohradech v Prahe). Na Slovensku hosťoval v bratislavskom Divadle Aréna, kde v roku 2005 exceloval v inscenácii Tiso. V roku 2013 mala v Bratislave premiéru hra Petra Pavlaca Moja mama mala brata v Divadle Astorka Korzo '90. Účinkoval v nej spolu so svojím synom Mariánom Labudom ml.

Marián Labuda získal svoje prvé filmové skúsenosti pod vedením režiséra Petra Solana, s ktorým nakrútil film Kým sa skončí táto noc (1965). Nasledovali filmy režiséra Jozefa Zachara Zmluva s diablom (1967), Pacho, hybský zbojník (1975) v réžii Martina Ťapáka, Ružové sny (1976) v réžii Dušana Hanáka. Vedľajšiu mužskú úlohu si zahral vo filme Martina Šulíka Záhrada (1995). Režisér herca obsadil aj do svojej ďalšej snímky Krajinka (2000).

Začiatkom 80. rokov 20. storočia si ho všimli českí filmári. Juraj Herz mu zveril titulnú úlohu v komédii Buldoci a třešně (1981), s epizódnymi úlohami prišli Dušan Klein (Radikální řez, 1983) a Jiří Krejčík (Prodavač humoru, 1984). Medzi najznámejšie filmové úlohy Mariána Labudu patrí vodič Pávek z Menzlovej poetickej komédie s rukopisom Zdeňka Svěráka Vesničko má středisková (1985). Českí režiséri obsadili umelca aj do ďalších filmov: Anděl svádí ďábla (1987) v réžii Václava Matějku, Dobří holubi se vracejí (1988) a Vážení přátelé, ano (1989) v réžii Dušana Kleina. Nasledovali tri filmy - Konec starých časů (1989), Žebrácká opera (1991), Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993) v réžii Jiřího Menzla. Tento filmový tvorca obsadil Labudu aj do úlohy obchodníka Waldena vo filme Obsluhoval jsem anglického krále (2006).

Nezabudnuteľný bol herec aj v úlohe groteskného chvastúňa a zbabelca Krála Ubu (1996) v prvom filmovom spracovaní hry Alfreda Jarryho. Detskí diváci mohli vidieť umelca v rozprávkach Lotrando a Zubejda v réžii Karola Smyczeka (1996). Václav Vorlíček ponúkol Mariánovi Labudovi úlohy v rozprávkach Pták Ohnivák (1997) a Zlatovláska (2015.)

Za stvárnenie rôznych charakterov získal Marián Labuda mnohé ocenenia: v roku 1996 Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Martina Šulíka Záhrada (1995), v roku 1999 prémiu Literárneho fondu za mimoriadny umelecký výkon v hre Yasminy Rezy Kumšt. Za mimoriadny prínos v rozvoji slovenského umenia si prevzal v roku 2004 Cenu ministra kultúry SR.

Marián Labuda dostal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005). V tom istom roku získal Cenu za najlepší mužský herecký výkon v ankete divadelných kritikov Dosky 2005 za postavu Jozefa Tisa. V roku 2007 mu na festivale Artfilm udelili ocenenie Hercova misia a na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach si osobne pripevnil bronzovú plaketu so svojím menom. V roku 2009 získal výročnú cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo, v Trenčianskych Tepliciach si prevzal Cenu Karla Čapka za rok 2008. V roku 2012 pribudla pamätná tabuľa s jeho menom na Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave.

V roku 2007 vydal publicista Ján Štrasser knihu rozhovorov s Mariánom Labudom - Herec je vždy na očiach. O hercových najväčších úlohách vypovedá kniha s názvom Marián Labuda (2018)od spisovateľky Marie Formáčkovej.

Marián Labuda - predstaviteľ nezabudnuteľných komických a tragikomických charakterov, divadelný i filmový herec, ktorého zmyslu pre grotesku, ale zároveň aj jemnú krehkosť a číru človečinu aplaudovalo nielen slovenské, ale aj európske i svetové publikum - zomrel 5. januára 2018 v Borinke vo veku 73 rokov.