Veľký Rozsutec dostal názov podľa svojho rozorvaného/rozsutého reliéfu, ktorý pozostáva z najrozmanitejších skalných foriem. Vrch vznikol nasunutím chočského príkrovu na mäkšie vrstvy križňanského príkrovu. Eróziou sa vyformoval dnešný vrchol a skalné mestá v jeho okolí, ktoré sú najväčšie svojho druhu na Slovensku. Rázovitý vrch s nadmorskou výškou 1610 metrov sa nachádza na severnom okraji Krivánskej Malej Fatry a vďaka svojmu ojedinelému, pútavému vzhľadu sa stal symbolom tohto severoslovenského pohoria.

Ojedinelý kus zeme s pralesmi

Oblasť okolo Veľkého Rozsutca bola v roku 1967 vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Vďaka biologickej rozmanitosti – z územia je opísaných viac ako 3000 druhov hmyzu, niekoľko sto druhov vyšších rastlín, brložia tu medvede a hniezdia chránené vtáky, sa radí k najvýznamnejším rezerváciám na Slovensku. Ročne ju navštívi viac ako 20-tisíc turistov. Zaujímavosťou tohto vzácneho „kusu zeme“ je i fakt, že tu boli zmapované pralesy (severné svahy Stohu), pričom ich zastúpenie tvorí v súčasnosti už len 0,5 percenta výmery lesov na Slovensku.

Niet teda pochýb, že ide naozaj o výnimočnú prírodnú rezerváciu, ktorú je potrebné chrániť. Z toho dôvodu je chodník na Rozsutec, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie v Malej Fatre, v určitom období roka pre turistov uzavretý. A to od 1. marca do 15. júna, a to z dôvodu ochrany živočíchov, keďže ide o najcitlivejšie obdobie pre výchovu a vyvádzanie mláďat. V neposlednom rade je to aj pre ochranu pôdneho krytu, ktorý je po zime náchylnejší na eróziu. Túru na Rozsutec si teda radšej nechajte na leto alebo na jeseň, inak za porušenie zákazu môžete dostať pokutu.

Ako sa na Rozsutec dostanete? Na skalnatý masív vedú z Terchovej oficiálne tri trasy rôznych obtiažností a dĺžky. Už na úvod vás upozorňuje, že táto túra patrí medzi technicky náročné, treba sa pripraviť na prudké stúpanie, skalnatý terén, v niektorých úsekoch sú dokonca reťaze, a časovo vám zaberie niekoľko hodín.

Najkratšia trasa vedie zo Štefanovej cez Medziholie a odtiaľ priamo na Rozsutec. Po tomto chodníku sa hore dostanete približne za 3 hodiny a 30 minút. Z pohľadu náročnosti však ide o veľmi náročnú trasu, kde v hlavne v úseku z Medziholia na Rozsutec budete prudko stúpať po štrkovom a skalnatom teréne. Druhá trasa vedie z Jánošíkových dier do sedla Medzirozsutce a odtiaľ na Roszutec a je približne o hodinu dlhšia ako prvá trasa. Treba rátať aj s najvyšším prevýšením.

Najdlhšia trasa vedie zo Štefanovej cez Horné Diery na Medzirozsutce a odtiaľ na samotný vrchol skalného obra. My sme sa rozhodli práve pre túto trasu, ktorá nám prišla po technickej stránke najmenej náročná a hlavne najzaujímavejšia. Do Štefanovej sme zišli cez sedlo Medziholie, teda sme sa vrátili do nášho východiskového bodu po prvej trase. Dokopy nám to trvalo približne 5 hodín a celkovo sme prešli vzdialenosť 11 kilometrov.

Hor sa na Rozsutec!

Náš výlet teda začíname v terchovskej osade Štefanová. Auto nechávame na rozľahlom parkovisku na začiatku osady, kde za celodenné státie platíme 3 eurá. Vystupujeme z auta, obúvame turistickú obuv, balíme posledné veci a vydávame sa na cestu. Pred nami sa vypína náš pomyselný Olymp v celej svojej ohurujúcej kráse. Je ideálne slnečné počasie, tešíme sa na výhľady, ktoré nás hore čakajú, aj keď v duchu máme pred výstupom veľký rešpekt. Kráčame do dediny a pred nami je prvý turistický smerovník. My sa vydávame po žltej značke do sedla Vrchpodžiar (25 minút), odkiaľ prejdeme do Horných dier.

Keď dorazíme do sedla Vrchpodžiar pokračujeme po zelenej značke Pod pálenicou, ktorá nás dovedie priamo na začiatok Horných Dier. Prechádzame po prvých mostíkoch, rebríkoch a môžeme povedať, že táto trasa je naozaj zaujímavá, a to nielen kvôli prekrásnemu prostrediu, ktorým prechádzame, ale aj trasou, pri ktorej nemyslíme na to, že pred nami je ešte dlhý výstup, ale sústredíme sa na chôdzu a techniku výstupu.

Za približne hodinu sa dostávame do sedla Medzirozsutce, kde už podľa názvu môžete vyrozumieť, že sme došli do miesta, kde sa po našej ľavej strane vypína Malý Roszutec a po pravej Veľký. Na pomerne skorú rannú hodinu sa tu nachádza dosť ľudí, ale ako sa dozvedáme, ide o turistov, ktorí tu nocovali, aby si vychutnali ranné brieždenie nad Rozsutcami. Dávame si pár minútovú prestávku, pretože výhľadom z toho miesta naozaj nemožno odolať a zisťujeme, že pred nami je ešte vyše hodinový výstup (1:15 h). Zároveň aj najstrmšia časť trasy, ale uisťujeme vás, že to bude stáť za to.

Zaberák

Stúpame hore upraveným turistických chodníkom, fučíme ako lokomotívy, ale čoskoro sa pred nami začínajú otvárať prvé širokouhlé výhľady. Je to naozaj balzam na dušu, ktorý nás motivuje, aby sme stúpali ďalej. Pripravte sa, že niekde budete doslova liezť po skalách a že možno budete potrebovať parťáka, ktorý vás za ruku vytiahne hore, ale na trase sa vždy nájde niekto ochotný,

Ako stúpame ďalej, obdivujeme všetky okolité kopce, priľahlé osady, ďaleké výhľady do okolia, ani nevieme, čo fotiť skôr. Pomaly sa dostávame na samotný vrchol Rozsutca, okolo nás sa týči množstvo skalných miest. Je tu nádherné. Dnes je na Rozsutci obzvlášť veľa ľudí, niet divu, je naozaj ukážkové počasie a víkend, preto je tu hlava na hlave. Ale turisti sa správajú ohľaduplne, nikto sa nenáhli a za každú cenu nepredbieha.

Kríž z Dolniakov

Pred nami je posledný úsek na najvyšší bod „malofatranského Olympu“. Pohľadom prečesávame miesto, či si budeme mať vlastne kde sadnúť, keďže je tam toľko ľudí. Fotka s turistickou tabuľkou, ktorá nás informuje, že sme na samotnom vrchole v nadmorskej výške 1610 m n. m., musí byť, taktiež s kovovým krížom, o ktorom sa dozvedáme, že bol darom Terchovcom od Dolniakov zo Žitného ostrova. Jeho autorom je rómsky kováč Róbert Rigó mladší z Dunajskej Lužnej.

Užívame si víťazný pocit z úspešného výstupu, ktorý sme zvládli približne za tri hodiny (upozorňujeme, že sme išli rýchlejším tempom). Byť tu po prvý raz v živote je naozaj neopísateľná emócia, Veľký Rozsutec nás chytil za srdce. Užívame si slnko, nádherné počasie, krásne výhľady a pomaly sa zberáme dole.

Na cestu späť sme si zvolili trasu cez Medziholie do Štefanovej. Zostup dolu je technicky veľmi náročný, ďakujeme skúsenostiam našich turistických parťákov, ktorí zvolili pre výstup trasu cez Medzirozsutce. Schádzame do sedla, kde si dávame krátku prestávku. Výhľad máme priamo na Rozsutec, ktorý sa zdá z toho miesta ešte „hrozivejší“ a nechce sa nám veriť, že sme takú strminu zliezli bez väčších problémov. K tomu už len dodáme, že nič nie je také hrozné, ako sa na prvý pohľad zdá :-).

Legenda medzi horskými chatami

Ako sa dozvedáme, práve v týchto miestach kedysi stála horská chata. Legendárna Chata pod Rozsutcom, pri ktorej fungoval aj lyžiarsky vlek. Na tomto mieste bola postavená pôvodne ako súkromná chata v medzivojnovom období. Jej majiteľ Jozef Weider z Budatína (časť Žiliny) bol veľmi kreatívnym a pohostinným chatárom, a tak čoskoro do chaty prúdili davy turistov. Počas druhej svetovej vojny bola chata vypálená, ale po jej skončení sa objekt podarilo vybudovať nanovo a vo väčších rozmerov (z pôvodných 30 lôžok na 86 lôžok).

Najväčšiu slávu zažíva chata v druhej polovici 20. storočia, v tom čase sa tu organizovali už aj lyžiarske kurzy, rôzne rekreačné pobyty, chatu navštevovali známe osobnosti... Chata zažívala rozmach až do roku 1985, kedy pre technickú poruchu na pohone lyžiarskeho vleku do tla vyhorela a už sa ju nepodarilo obnoviť. Je to veľká škoda, pretože bola mimoriadne obľúbená a vraj patrila medzi najnavštevovanejšie horské chaty na Slovensku.

Očami blúdime po miestach, kde chata pravdepodobne v minulosti stála a naša fantázia funguje naplno. Ako by nám teraz dobre padlo zastaviť sa tam a dať si niečo chutné pod zub. Čo už, musíme vydržať až do Štefanovej. Pokračujeme teda v našom vzostupe a cca do hodinky sa dostávame späť do centra tejto malebnej terchovskej osady.

Zastavujeme sa na pivko a halušky a uspokojení nielen dobrým jedlom, ale hlavne úžasným pocitom z absolvovanej túry sa vraciame späť k autu a vyrážame na cestu domov. Za sebou zanechávame Rozsutec v celej svojej veľkolepej ozrutnosti a sme pyšní, že sme ho pokorili. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie. A kto vie, možno nabudúce narazíme na legendárny poklad! O Veľkom Rozsutci sa totiž traduje legenda, že práve tu zbojník Juraj Jánošík skryl svoje „vyzbíjané imanie“...