Dramaturg Miro Dacho pre inscenáciu zozbieral spomienky pamätníkov a čerpal tiež z viacerých dostupných materiálov o Filipovi. "Bola to náročná cesta. Čím viac som vypátral, tým som bol viac na rozpakoch, ako to všetko dať dohromady," povedal.

Jeho ambíciou bolo zachytiť čo najviac tém a Filipovu mnohorakosť, šírku jeho záberu. Odrazovým mostíkom pre scenáristu bola kniha Mariana Jaslovského, tiež dokumentárny film, hereckí kolegovia z trnavského divadla, kde Filip ako herec, dramaturg a režisér pôsobil od roku 1981 dvanásť sezón, a ďalšie zdroje. Textu bolo napokon viac, inscenácia do poslednej chvíle podľa Dacha prechádzala premenami.

"Určite nie je určená iba Filipovým vrstovníkom," uviedol. Hoci, ako doplnil, je asi rozdiel, ak inscenáciu sleduje divák, ktorý ovláda všetky súvislosti. Na druhej strane, Dacha prekvapilo, ako niektoré piesne poznajú aj oveľa mladšie generácie. "Mnohé sú opäť výsostne aktuálne," dodal.

Postavu Jara Filipa stvárňuje všetkých osem účinkujúcich hercov. Všetci hrajú a spievajú, sú rovnako oblečení do jeho typického menčestrového obleku či námorníckeho trička od kostýmovej výtvarníčky Alžbety Kutliakovej, sú totožne namaskovaní.

V replikách sa striedajú a obmieňajú sa aj v stvárnení ďalších postáv, ktoré mali zásadný dosah na Filipovu umeleckú existenciu, ako Dežo Ursiny a Richard Müller. Filipom sú Miroslav Beňuš, Dana Droppová, Michal Jánoš, Martin Kocha, Silvia Soldanová, Tomáš Vravník, hosťujúci Daniel Žulčák a tiež Filipov generačný kolega Vladimír Jedľovský.

Režisér Ján Luterán povedal, že myšlienka priniesť spomienku na Filipa na divadelné dosky má zhruba sedem rokov a prišiel s ňou herec Michal Jánoš.

"Keďže je hra popretkávaná Filipovými piesňami, herci mali samostatné hudobné skúšky. Ide o poctu Jarovi Filipovi, nemohli sme si dovoliť, aby nezneli dobre," povedal. Pohybovú zložku si zobral na starosť tanečník Lacko Cmorej.

Variabilnú scénu vytvoril Juraj Kuchárek a objavila sa nej i priehľadná Filipova busta od sochára Petra Mészároša. Divadlo dodalo aj originálne pianíno, na ktorom Filip počas účinkovania v Trnave hrával. A dovolené bolo na scéne aj fajčenie. Tvorcovia vedeli, že by hra o Jaroslavovi Filipovi nebola úplnou, keby v nej chýbal cigaretový dym.