Osade Cremnychbana ich udelil 17. novembra 1328 uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou. Podnetom k právnemu povýšeniu osady boli hospodárske a menové reformy Karola Róberta, hlavne zavedenie zemepanskej banskej slobody, teda zrušenie monopolného práva panovníka na ťažbu drahých kovov, rozvoj súkromného podnikania ťažiarov a založenie kráľovskej mincovne v bezprostrednej blízkosti baní a hút. Mincovňa začala raziť nové hodnotné obeživo – strieborné groše a denáre, ale aj zlaté florény a dukáty.

Program osláv sa začal v kultúrnom centre Akropola slávnostnou akadémiou. Okrem slávnostných príhovorov boli ocenené osobnosti mesta Kremnica. Počas slávnostného večera sa uskutočnilo aj vyhodnotenie literárno – výtvarnej súťaže Slovensko moje, Kremnica moja, ktorú organizoval miestny odbor Matice slovenskej. V kultúrnom programe vystúpili osobnosti s kremnickými koreňmi a žiaci Základnej umeleckej školy J. L. Bellu.

Po skončení slávnostnej časti sa od Akropoly vydal na námestie pred budovu radnice svetelný sprievod – Svetlo v tme. Zastúpení v ňom boli aj členovia baníckeho spolku v slávnostných rovnošatách s fakľami, členovia meštianskeho spolku a tiež členovia dychovej kapely Minciar. Svetelný sprievod bol najväčším lákadlom hlavne pre deti, ich rodičov a starých rodičov. Prítomné boli lampióny rôznych tvarov a farieb, mnohé po domácky vyrobené.

Pred radnicou na Štefánikovom námestí sa zúčastneným prihovoril primátor Kremnice Martin Novodomec: „Aj my, dnes, symbolickým svetelným sprievodm prechádzame mestom a prichádzame pred mestský úrad. Tak spoločne, svetlom v tme rozžiarujeme vlastnú históriu, históriu, ktorá je bohatá a pozoruhodná, slávna, ktorá nás učí úcte k vlastnému mestu. Buďme hrdí Kremničania. Však dedičstvo nie je iba slávna história a cenné pamiatky, ale kultúra, okolitá krásna príroda a ľudia, ktorí tu žijú. Historické mesto nie je skanzen, kde zastal čas. Históriu nemáme len poznať, ale ju aj tvoriť. Hľadajme to, čo nás spája, nie rozdeľuje.“

Banícky spevokol Fokoš okrem baníckych piesní zaspieval aj banícku hymnu: „Zdar Boh hore, smrť nám kynie, šachta volá, kahan už tlie. Smrtonosné živly bane, tie zráňajú naše dlane.“

Pred mestským úradom vystúpilo aj hudobné zoskupenie Majerovci, podávala sa kapustnica a teplé nápoje. Na budove mestského úradu bola premietaná svetelná projekcia a za hudobného sprievodu vytvorila jedinečnú atmosféru.

ANKETA: Ako vnímajú Kremnicu účastníci osláv a čo pre nich mesto Kremnica znamená?

Hana (33): „Nie som Kremničanka. Chodíme sem za starkou.“ Hana vníma Kremnicu ako: „Hory, príjemné prostredie, oddych. Radi sem chodíme.“

Ivan (65): „Kremnica je pekná, len to pozadie nie je bohvie aké, a vedenie mestského úradu, nula bodov. V Kremnici sa rozmýšľa tak, že ako sa nedá, nie ako sa dá, ako v iných mestách.“

Sárka (7): „Chodím sem do školy a na tanečnú do ZUŠky.“ Na Kremnici sa jej páči: „Že sa tu ťažilo.“

Hedviga (77): „Ja som Kremničanka, ale nie som rodáčka, ale som sa sem prisťahovala v sedemdesiatych rokoch, od vtedy tu bývam. Aj som robila v mincovni. Kremnica je naše mestečko, niekedy také zanedbané, malo by sa s tým niečo robiť, uvidíme.“

Eva (62): „Tiež som tu od narodenia, mám tu rodinu. Užívam si to. Nič iné nezmením, užívam si život, to čo je, nie to, čo bude, čo bolo. Ja, čo mám negatívny postreh, tak detské ihrisko, pretože mám tri vnúčence, čakáme štvrté a je to hrozné. Tam, čo je, to sa nedá nazvať detské ihrisko.“

Lýdia (79): „Je to moje rodisko. Ja by som z Kremnice neodišla. Aj som sa tu narodila a asi tu aj zomriem. Mám tu celú rodinu. Kremnica je pre mňa top.“