Pre TASR to priblížila Iva Hložková, dobrovoľníčka zo Slovenskej aliancie ochrancov zvierat (SAOZ).

"Keď odišli, psík zostal v prístave a miestni zamestnanci a taxikári mu nosili potravu a postavili mu búdu pod mostom Apollo. V prístave žil 13 rokov," uviedla Hložková k príbehu psíka, ktorý sa sám túlal po meste. Jeho dôvera sa ťažko získavala aj tým ľuďom, ktorí ho pravidelne kŕmili, keď robotníci po skončení prác prístav opustili.

Apolla či Bobča si nikto domov nezobral, zostal napospas ulici. Štafetu však prebrali iní ľudia, ktorí psíkovi dali najesť a pohladkali ho. Keďže bol celé dni sám, postupne sa začal vzďaľovať z prístavu a každý deň absolvoval cestu do centra mesta. Vždy sa však vracal naspäť a čakal na svojich robotníkov.

"Bola to len šťastná náhoda, že ho nezrazilo auto," poznamenáva Hložková a potvrdzuje, že asi v roku 2017 sa v médiách objavil Apollkov príbeh. Vtedy sa ozvali dobrovoľníci zo SAOZ a zariadili mu vyšetrenie u veterinára.

"Zistilo sa, že má choré srdiečko a nádor na semenníku, ďalšiu zimu by už nemusel prežiť," hovorí Hložková. Psík bol operovaný a dobrovoľníci zo SAOZ zariadili jeho prijatie do útulku pre psích seniorov pri Trenčíne, kam ho odviezli.

"Apollo konečne získal zázemie, rodinu a psích kamarátov a evidentne sa tam cítil dobre. Niektorí jeho priaznivci sa tam boli na neho pozrieť. V uplynulých týždňoch zomrel ako 20-ročný na starobu," uzatvára Hložková.

V útulku v Trenčíne prežil Apollko, ako mu tam začali familiárne hovoriť, bezmála šesť rokov. Bol to bojovník, s veľkou chuťou žiť.

"Bol to svojský pán pes a do ničoho si nenechal kafrať. Od ľudí, ani od psov. Kopec kúsancov som od neho schytala aj ja aj psi, ale všetci sme mu to tolerovali. Ja naposledy pred dvoma dňami, keď si myslel, že som pes. Veď bol náš uhundraný dedko s vlastným názorom," napísala Jana Lahutová z útulku pre psích seniorov v Trenčíne.

Apollko už dlhšie nepočula a takmer nevidel. Neprekážalo mu to však, lebo misku s jedlom bezpečne našiel vždy. A musela byť vraj pripravená v presne stanovený čas kŕmenia.

"Posledných pár týždňov mal už ale veľký problém s pohybom. Bolo mu treba pomáhať vstať. Chuť bojovať, ale stále mal. Dnes ale prišiel zlom a už nemal záujem o nič. Nevrčal, nehryzol, len apaticky ležal. Bež Apollko, tam hore ťa nožičky už budú poslúchať!" uzavrela Jana Lahutová.

Zdroj: Facebook / Jana Útla Lahutová