Príbeh svätej Lucie sa začal v talianskych Syrakúzach okolo roku 286 nášho letopočtu. Legendy ju opisujú ako cnostnú ženu, rozhodnutú zasvätiť svoj život Bohu. Súdu ju udal jej odmietnutý nápadník, a tak sa pre Luciu začalo nesmierne trápenie. Jej viera, hoci bola skúšaná fyzickým mučením, zostala neoblomná až do roku 310, kedy Lucia umiera.

Dodnes je však patrónkou slepcov, chudobných ľudí, krajčírok, chorých i tulákov. Spomína sa aj príbeh o vylúpnutých očiach, týmto činom vraj chcela odplašiť nápadníka. Čo však majú všetky príbehy o svätej Lucii spoločné je jej dobrota, odvaha a neochvejná viera v Boha.

Naši predkovia však Luciu neoslavovali ako sväticu, pre nich mal tento deň úplne iný význam. Luciu považovali za najväčšiu bosorku zo všetkých a nesmierny strach ich poháňal vykonávať radu zvykov založených na poverách, len aby sa vyhli bosoráctvam a temnote toho dňa.

Všetko sa to začalo už v predvečer Lucie. Chlapi búchali na čom len mohli, trúbili na trúbach a zvonili na kravských zvoncoch. Hlasným zvukom hnali bosorky von zo svojich príbytkov a chránili sa aj konzumáciou cesnaku, ktorý často ponúkali aj svojim zvieratám. Na oknách i dverách domu robili domáci obyvatelia krížiky svätenou vodou, aj trojkráľovou kriedou. Kto mohol, vyhýbal sa krížnym cestám, kde sa vraj bosorky stretávali.

Ilustračná foto. Zdroj: Freepik.com

Deň svätej Lucie tiež zahŕňal množstvo zvykov a hlavne zákazov. Dievčatá v bielych šatách chodili po domoch a vymetali kúty husacím krídlom. Ich tvár bola zamúčená a oni po celý čas mlčali.

Dôvod ich návštevy sa líšil podľa regiónu. Niekde vymetali kúty, pece a sporáky, inde po kútoch hľadali pavučiny aby zistili, či nie sú mladé dievčatá v dome lenivé. Mnohí veria, že pôvod veľkého predvianočného upratovania sa nachádza v tejto tradícii.

Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Väčšina zákazov sa týkala žien, nesmeli šiť, vyšívať ani priasť. Takisto neboli vítané na návšteve v iných domoch. Špeciálny dôraz sa kládol na to, aby sa z domov do domov nič neprenášalo, šlo najmä o oheň a mlieko. Legendy hovorili, že o požičanie mlieka v tento deň poprosí iba striga, aby mohla uškodiť krave.

Naši predkovia sa pred strigami chránili, ale chceli ich aj spoznať. Kto od Lucie do Vianoc vyrobil drevený, takzvaný „lucijní“ stolček a posadil sa naňho na Polnočnej omši, uvidel všetky strigy z dediny, akoby boli otočené chrbtom k oltáru. Aj strigy však uvideli odvážlivca, a ten pri úteku z kostola musel za sebou rozsýpať mak, aby sa pred nimi ochránil.

Lucia bola pre našich predkov striga, mladé dievčatá však lákala, pretože poznala mnoho tajomstiev. Ak napísali na dvanásť papierikov mená mládencov a každý deň od Lucie jeden hodili do ohňa, na Vianoce už vedeli meno svojho nastávajúceho. Veštilo sa aj počasie do celého ďalšieho roka, každý deň od Lucie predstavoval jeden mesiac v roku a ukazoval, ako bude vyzerať.

Zdroj: Facebook / Múzeum kysuckej dediny

Tradície predchádzajúcich generácií boli možno zvláštne, ale všedným činnostiam vedeli dodať štipku čarov. Stolček dnes pravdepodobne vyrezávať nebudete, ale možno sa chystáte na predvianočné „vymetanie kútov“.

Nech už dnes robíte čokoľvek, doprajte si aj oddych a čas na precítenie výnimočnosti týchto predvianočných dní. Za našu redakciu prajeme Luciám všetko najlepšie!

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská), Životy svätých- Ikonografia (Ivan Rusina, Marian Zervan).