Umeleckým šéfom DJZ ste od 1. mája 2007. Ako si spomínate na svoje začiatky v prešovskom divadle?

• S odstupom času sa pozerám na tie začiatky s poriadne širokým úsmevom. Bol som naivné, tvrdohlavé ucho, plné ideálov, nápadov, túžiace zmeniť svet. Čo si budeme hovoriť, nie všetko vyšlo podľa predstáv. No ale aj napriek situáciám, v ktorých by som sa najradšej prefackal, prípadne prefackal niekoho iného, mal som a stále mám pocit, že robíme niečo, čo má zmysel.

Čo vás najviac baví na práci režiséra?

• Nenávidím stereotyp. Nudu. Jednofarebnosť. Keď vchádzam do divadla, otváram dvere do inej dimenzie. Rodný list s dátumom narodenia odhadzujem niekde pri vrátnici, zabúdam na svoj vek a opäť sa zo mňa stáva malý chlapec, ktorý sa strmhlav vrhá do náručia nových dobrodružstiev. To ma fascinuje. To zbožňujem.

Ste známy tým, že veľmi rád čítate poviedky a doslova sa obklopujete knihami. Čo máte momentálne rozčítané?

• Milujem knihy. Milujem ich vôňu. Vôňu knihy novej a ešte viac vôňu knihy z antikvariátu. (I keď je pravda, že po covide, po ktorom som nemal rok a pol čuch vôbec, pracujú momentálne moje nosové senzory v obmedzenom režime.) A tento rok som si konečne splnil sen a dal som si do obývačky urobiť vstavanú knižnicu. A áno, obsahuje väčšinou poviedkové knihy. Ťažko sa mi to vysvetľuje, ale na poviedkach ma vzrušuje, že na malom priestore dokáže autor vytvoriť monument. Veľkú drámu. Groteskný pád. Zamyslenie. Impresiu. Momentálne hltám knihy fínskej autorky Rosy Liksom. A teším sa, že mi Ježiško donesie novinku od Filipa Mikuša "Výstava chameleonů".

Koncom septembra mal v historickej budove DJZ premiéru muzikál "Chicago", kde je menej miest pre divákov a komornejšia atmosféra. Ste patrične hrdý na to, že prichádza do našich divadiel ako slovenská premiéra?

• Nenazval by som to hrdosťou. Je to skôr radosť. Bola to dlhá cesta. Nie jednoduchá. S mnohými prekážkami na ceste. Myslím si však, že väčšina z nás k Chicagu pristupovala s absolútnou pokorou a dali sme mu maximum, ktoré sme v danej dobe a za daných okolností vedeli dať. A predpokladám, že to tak cíti aj prešovský divák, keďže je Chicago na dva mesiace dopredu vypredané.

V nedeľu 3. decembra mala v DJZ na Veľkej scéne premiéru rozprávka „Ako išlo vajce na vandrovku“. S akými ohlasmi sa stretávate?

• Osobne som sa s názormi príliš nestretol, lebo hneď po premiére som zaľahol s virózou do postele. Samozrejme som však vyzvedal od hercov, ako reagujú deti na reprízach. Vraj sú vnímavé. Reagujú. Takže to dopadlo asi fajn.

V decembri mala byť derniéra predstavenia „Jesus Christ Superstar“, no diváci si doslova vydupali ďalšie predstavenie, ktoré je plánované na 9. januára 2024. Bude to tentokrát skutočne derniéra?

• Bude. Autorské práva nám dovolili pridať ešte jedno predstavenie, ale ďalšie už, bohužiaľ, možné nie sú. A tak sa s "Jesusom" v januári naozaj rozlúčime.

S tým súvisí aj ďalšia moja otázka: Máte v pláne pripraviť pre Veľkú scénu muzikál podobného formátu, ako je JCHS?

• Naše kroky za posledné roky smerovali k tomu, aby sme vytvorili taký súbor a také zázemie, vďaka čomu by sme dokázali naplniť požiadavky agentúr a tým pádom získať práva na exkluzívne tituly, ktoré sa na Slovensku ešte neuvádzali. V novembri 2025 na Veľkej scéne vďaka tomu uvedieme ďalší svetový muzikál, ktorého názov čoskoro odtajníme.

Čo vás najviac inšpiruje pri tvorbe úspešných inscenácií a muzikálov?

• Obrazy. Hudba. Knihy. Ľudia. Život. Zbožňujem si v lete sadnúť v kaviarni na terasu, popíjať dobrú kávu a sledovať, ako pulzuje život. Som taký životný voyer.

Ako pociťujete v divadle vianočnú atmosféru?

• Začnem z inej strany - zo súkromia. Vianočný stromček si zdobím prvého decembra a mám ho až do Troch kráľov. Z jednoduchého dôvodu. Keďže som väčšinu z decembra v práci, chcem tú vianočnú atmosféru cítiť, čo najdlhšie a čo najintenzívnejšie. Čo sa divadla týka - minulý a predminulý rok sme pripravovali vianočný koncert, takže o vianočnú atmosféru sme núdzu nemali. Tento rok je to trochu iné. Na január pripravujeme veľký koncert s orchestrom, ktorý sa uskutoční pri príležitosti 80-teho výročia od prvej premiéry DJZ. Takže atmosféra je skôr pracovná ako vianočná.

Sú Vianoce vaším obľúbeným sviatkom? Ako ich trávite vy osobne?

• Keď som bol malý, boli Vianoce najočakávanejšou udalosťou v roku. Keď som bol v puberte, riešil som, prečo už tou najočakávanejšou udalosťou nie sú. Potom sa mi narodila dcéra - Ema a ja som sa snažil vytvoriť takú atmosféru, aby aj pre ňu boli Vianoce najočakávanejšou udalosťou v roku. Zatiaľ sa mi to darí. Avšak vek dcéry sa nebezpečne blíži k pubertálnej hranici, takže predpokladám, že čoskoro príde obdobie, keď už Vianoce nebudú ani "cool" ani "cute"... Ale to je kolobeh života.