Po piatich hodinách a tridsiatich piatich minútach priameho letu Schwechat – Rijád sa ocitnete v príletovej hale letiska King Khalid Airport. My sme náš krátky pobyt kráľovstve odštartovali výmenou peňazí. Chlapík s veselými tmavými očami v dlhej bielej thóbe, typickom oblečení Saudov, mi s úsmevom podáva kôpku saudských rijálov. Sú medzi nimi staršie nominály v hodnote desať, päťdesiat, sto a dva kusy nových bankoviek v hodnote dvesto rijalov.
Hneď mi padnú do oka. Nie sú len rozmerovo najväčšie, ale aj zjavne najnovšie, akoby pred okamihom opustili tlačiareň. Hlavne sú zaujímavé námetom na averze bankovky. Z pravého okraja sa na mňa pozerá zosnulý kráľ Abdul Aziz Al Saud. Mňa zaujal námet v strede bankovky, veľké marketingové logo VIZIA 2030. Je to posolstvo o veľkých zmenách, ktorými Kingdom of Saudi Arabia, Kráľovstvo Saudská Arábia nezvratne prechádza.
Saudská Arábia bola po desaťročia pre bežného turistu neprístupná. Faktom je, že kráľovstvo každoročne navštevujú milióny ľudí, sú to ale prevažne moslimskí pútnici a biznismeni. Pre klasických cestovateľov bola Saudská Arábia niečo ako cestovateľský svätý grál. Všetko sa začalo meniť od septembra 2019. Dnes si turistické víza do krajiny s najväčšími zásobami ropy na svete vybavíte jednoducho elektronicky.
Pri prvom vstupe do krajiny vás čaká dôsledná kontrola. Hlavne čo sa týka skenovanie otlačkov prstov. Prilietajúcich vybavujú príslušníci a príslušníčky pohraničnej služby. Koho si, vyberiete, je na vašej voľbe. Nevyžaduje sa systém muž k mužovi a žena k žene. Pokiaľ som správne odpozoroval, tak odporúčam ísť radšej k priehradke s príslušníčkou pohraničníkov. Ženy v čiernom nikábe sú rýchlejšie ako muži. Bez rozdielu, či vás kontroluje úradník alebo úradníčka, na záver nezabudnú na priateľské privítanie v Saudskej Arábii.
Po admistratívnych formalitách a vyzdvihnutí si kufrov si to s dcérou namierime k predajni SIM kariet miestneho telekomunikačného operátora. Pre organizovanie nášho krátkeho pobytu v kráľovstve je miestna SIM karta kľúčovým pomocníkom. V trojčlennom rade využíva chlapík, stojací za našimi chrbtami, naše zaváhanie a šikovne sa predbieha. Saud za pultom ho posiela na koniec radu, teda za mňa a za dcéru. „Tá dvojica bolo pred vami.“ To ma okamžite naštartovalo na pozitívny vzťah k Saudskej Arábii. Proces kúpy SIM karty je rovnako zložitý administratívny a technický proces ako pasová kontrola. Znovu si berú otlačky prstov. Je to klavírne cvičenie prstokladu.
Všetko prebieha pokojným, pomalým arabským tempom. Mám dosť času obzrieť si chlapíkov na druhej strane pultu. Sú traja, všetci sedia, ale aj tak odhadujem, že sú vysokí aspoň 175 cm. Dlhé voľné biele thóby nedokážu skryť veľké brušká. Že by to bolo od piva? V krajine, kde je konzumácia alkoholu prísne zakázaná, to nebude asi správna dedukcia. Zrejme skôr dôsledok toho, že Saudovia sa radi stravujú vo fast foodoch a že sa málo aktívne pohybujú. Na hlavách majú bielo červeno kárované bavlnené kefíje s čiernym ikalom, dvojitou vlnenou šnúrou okolo hlavy. Neskôr, hlavne pri pobyte v klimatizovaných miestnostiach a presunoch v klimatizovaných autách, som miestnym mužom túto pokrývku hlavy nesmierne závidel. Precestoval som v zime naprieč východnú Sibír, v lete som navštívil aj v tomto ročnom období chladnú Čukotku, ale taká zima ako v máji pri plus štyridsiatke v Saudskej Arábii mi tam nebola.
Súčasťou Vízie 2030 je reštrukturalizácia zdrojov krajiny. Má sa realizovať rozsiahla industrializácia zameraná hlavne na sektory mimo ropného priemyslu a s orientáciou na posilnenie exportného potenciálu. V oblasti logistiky boli ohlásené rozsiahle investície do infraštruktúry, vrátane výstavby piatich nových letísk a 2000 km železnice.
Plánuje sa významné zvýšenie zamestnanosti žien a samozrejme otvorenie sa turizmu. Ponuka je veľmi pestrá. Pobrežie dvoch morí, niekoľko púští, zelené údolia, sopky, historické mestá. Postaviť sa majú prímorské letoviská a gigantické wellness komplexy. Bonusom majú byť horské strediská s možnosťami zimných športov. Preinvestovať sa plánuje 30 miliárd dolárov. Turizmus ma byť hlavným pilierom ekonomiky, ktorý nahradí slabnúci dopyt po rope. Cestovný ruch má do 10 rokov zamestnávať jeden milión pracovníkov.
Automobilová doprava je v Rijáde organizáciou a disciplínou porovnateľná s európskou. Hlasné a časté trúbenie sme tu zaregistrovali len výnimočne. My sme využili pri presúvaní sa po metropole kráľovstva hlavne službu Uber. Funguje veľmi spoľahlivo. Je ideálnym spôsobom na presuny medzi niekoľkými miestami, ktoré treba v hlavnom meste navštíviť.
V srdci starého mesta Ad-Dira sa nachádza pevnosť Al Masmak, dobre zrekonštruovaná 150-ročná citadela z nepálených tehál. Historicky je to najcennejšie miesto v Rijáde. V roku 1902 mladý Ibn Saud a malá skupina vojakov dobyli pevnosť, zvrhli guvernéra a oznámili návrat rodiny Al Saud. V rokoch 1902 až 1938 tu bolo sídlo vlády kráľovstva. Dnes je pevnosť domovom múzea, ktoré sa zaoberá minulosťou krajiny. Okrová stavba splýva s rovnakou farbou okolia, pestrosť oživuje sýta zeleň korún niekoľkých paliem a na vysokom stožiari plápolajúca obrovská zelená štátna zástava. Tieň paliem je vyhľadávaným miestom turistov na precítenie atmosféry a urobenie si niekoľkých fotografií pevnosti. Žiadna obava, že by ste si neužili tieňa, turistov je tu menej, ako paliem.
Vstupujeme do múzea v pevnosti. Saudský personál je nadšený. Dnes sme prvými návštevníkmi. Nuž je ešte skoré dopoludnie, isto ešte nejakí turisti dorazia. Prehliadka historických artefaktov a rôznych máp a fotografií Saudskej Arábie z rokov 1912 až 1937 a pozretie si krátkeho dokumentárneho filmu zaberie niekoľko desiatok minút. Priestory sa za ten čas zaplnili dvojicou mladých, anglicky hovoriacich dám, a dvojicou starších Saudov.
Priamo oproti bráne do pevnosti Al Masmak za malým námestím je krátka, široká ulička lemovaná vysokými palmami ústiaca na námestí Al Safat. Malé obchodíky, ale hlavne kaviarne, lákajú na zastavenie sa a vychutnanie si kávy alebo čaju. Veľmi romanticky a priateľsky pôsobiaca spojnica je kontrastom k neslávnemu námestiu. Námestie Spravodlivosti, hovorovo Chop Chop Squer, je miesto, kde sa ešte nie tak dávno odohrávali verejné popravy. Na námestie už naplno pečie slnko, a tak sa tu zdržíme len krátko. Ale po pravde, asi to nie je len slnko, čo nás motivuje dlho sa tu nezdržiavať. Ešte pohľad na majestátnu stavbu Veľkej mešity Imáma Turki bin Abdullaha, ktorá má kapacitu 17 000 veriacich, a uzatvára západnú stranu námestia.
Prechádzame cez ulicu Abd Al Wahi a sme v priestoroch Souk Al Zal, najväčšieho a najstaršieho remeselného trhu v Rijáde. Jeho história siaha do roku 1901, kedy začína príbeh modernej Saudskej Arábie. V tieni je príjemná teplota, vzhľadom na dopoludňajší čas je otvorená len asi polovica obchodov. Väčšina obchodníkov posedáva pred svojím obchodom, niektorí popíjajú kávu a všetci pozerajú do mobilov. Žiadna aktivita voči dvom zblúdilým cudzincom. Ak prejavíte záujem o tovar, odtrhnú sa od mobilu a ochotne a priateľský sa vám povenujú. Najaktívnejšieho človeka na souku sme objavili v obchode – dielni na výrobu ikalov, čiernych balvnených šnúr okolo hlavy cez bavlnený kefíj. Na jednoduchom stroji ich tu so zručnosťou zdedenou po predkoch vyrábal s pre nás obdivuhodnou rýchlosťou. Ešte stíhal aj obsluhovanie zákazníka.
Okrem nás sa v uličkách souku potulovalo len niekoľko Arabov. Nakupovali hlavne oblečenie. Našu pozornosť zaujal vysokánsky Saud. Podľa výšky to mohol byť snáď basketbalový reprezentant. V dlhej bielej thobe bol ako maják chodiaci uličkami souku. V rukách držal množstvo papierových tašiek. Presne takých, do akých sa balia nákupy v butikoch v moderných nákupných centrách. Chlapík by sa ideálne hodil na fotografiu na marketingový billboard propagujúci modernú konzumnú dobu.
Objednali sme si Uber. Vodič nám po pár minútach zastavil pri hodinovej veži Al Safat, rijádskom Big Bene, postavenej v roku 1966. Presúvali sme sa k druhej veľkej turistickej atrakcii Rijádu.
Jedným z najvýraznejších mrakodrapov v meste je Burdž Al Mamlaka / Kingdom Tower. Stavba zo železa, betónu, hliníka a skla je vysoká 302 metrov. Horná tretina mrakodrapu má tvar parabolického oblúka, ktorého dva konce spája 65 m dlhý vyhliadkový Sky Bridge. Budova, pripomínajúca obrovský otvárač na fľaše, bola postavená medzi rokmi 1999 až 2002 s celkovým investičným nákladom asi 385 miliónov eur. Je to komplex, v ktorom sa nachádza hotel, apartmány, administratívne priestory, Shopping Mall, podzemné garáže a vyhliadka Sky Bridge.
Návšteva vyhliadky je pre turistov, ktorí po prvýkrát pricestovali do Rijádu, povinnou zastávkou. Zo skleneného mosta v Kingdom Tower Kráľovskej veži je nádherný výhľad na metropolu kráľovstva. Na 99.poschodie sa návštevník dostane dvoma výťahmi asi za 2 minúty. Návšteva s najsilnejším zážitkom sa odporúča pri západe slnka. My sme boli na vyhliadke poobede a výhľad na mesto bol aj v tomto čase skutočne úchvatný. Napriek tomu, že Sky Bridge je povinnou návštevou turistov v Rijáde, nezažili sme tu žiadnu tlačenicu pri pokladni a sklenený most a celá panoráma na hlavného mesta kráľovstva patrila v jednu chvíľu len nám dvom s dcérou.
V Rijáde sme sa stretli so Slovenkou Máriou. Mladá žena tu žije so svojou rodinou ešte len krátko. Vyrástla vo Veľkej Británii. Pochádza zo zmiešanej slovensko-pakistanskej rodiny. Mama Slovenka a otec Pakistanec. Manžela má tiež Pakistanca. Jeho zamestnanie priviedlo rodinu v ostatných rokoch do rôznych kútov sveta. Žili vo Veľkej Británii, Španielsku, Maroku a teraz tu, v hlavnom meste saudského kráľovstva.
„Čím vás oslovila Saudská Arábia?“ je moja prvá otázka na pani Máriu.
„Je tu bezpečne. Oveľa bezpečnejšie ako v Británii. A hlavne máme tu zabezpečenú lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Máme ročného syna a detská zdravotná starostlivosť je tu vynikajúca. V prípade potreby tu dostaneme podstatne väčší rozsah vyšetrení a tiež rýchlejšie. Na návštevu u odborného doktora by sme v Británii čakali týždne, možno mesiace, a tu je to v dňoch.“ Mária hovorí z vlastnej skúsenosti. Pred niekoľkými týždňami mala úraz nohy. Postup, kvalitu a rýchlosť ošetrenia poskytnutého v Rijáde si nevie vynachváliť.
„Personál je milý, tvoria ho hlavne domáci a Egypťania.“
Program Vízia 2030 nezabúda ani na zdravotníctvo. Na jesenný odborný veľtrh Saudi Hospital Designe & Build sú vystavovatelia a návštevníci pozývaní s informáciou, že Saudská Arábia vo svojich ambicióznych plánoch pre tento sektor vyčlenila 65 miliárd USD. Dá sa predpokladať, že pani Mária a jej rodina bude mať v budúcnosti skutočne top zdravotnú starostlivosť.
„Ako sa tu žije cudzincom zvyknutým na európsky spôsob života?“ zvedavo kladiem ďalšiu otázku.
„Cudzinci žijú väčšinou v oddelených štvrtiach alebo v časti obytného bloku ako my.“ Pani Máriu sme navštívili v jej bydlisku. Nachádzali sme sa v objekte, ktorého prízemie tvorili reštaurácie a obchody. Spoločne sme sedeli a debatovali v otvorenom átriu, na streche nad obchodmi, s bazénom a malým parkom. Okolo boli byty. Bazén si pod nočným nebom užívalo niekoľko chlapíkov. Striedavo sa vytešovali z osvieženia vo vode a potom pri stole pokračovali osviežením chladným pivom. Veselo, ale nie hlučne sa bavili a štrngali fľaškami nealkoholického piva.
„V týchto štvrtiach sa žije úplne slobodne, do nášho bazéna môžem, ísť pokojne v bikinách. V Saudskej Arábii sme krátko, nemôžem porovnávať dlhý časový úsek. V zime sme tu však zažili v obchodných centrách vianočnú výzdobu. Dokonca tu oslavovali Halloween, a to ma celkom prekvapilo.“
„A čo iné vás ešte prekvapilo,“ chytil som sa Máriou použitého slovíčka.
„No v zime sme tu museli kúriť, a pomerne dlhé obdobie. Naopak v lete tu nikdy nie je viac ako 49 ˚C. Aspoň oficiálne. Ak by bolo 50 ˚C, tak by ľudia nemuseli ísť do práce.“
„To sme už počuli napríklad v Uzbekistane. Tam nám domáci tiež hovorili, že ich teplomer v lete často ukazuje inú teplotu, ako hlásia v štátnom rádiu a televízii,“ upokojujem Máriu, aby si nemyslela, že inde to funguje lepšie.
Zo stretnutia sme odchádzali so zvýšeným slovenským sebavedomím. Mária nám prezradila, že sa drží slovenského občianstva. „Slovenský pas je silnejší ako britský. S našim mám bezvízový vstup do viacerých krajín.“
Ženy a Saudská Arábia. Vízia 2030 počíta s vylepšením postavenia žien v spoločnosti a hlavne s podstatne väčším zapojením žien do ekonomiky. Už dnes nie je nič mimoriadne stretnúť v službách alebo v obchode pracujúce ženy. Pravdou je, že majú cez tvár nikáb, a tak ich úsmev pri podaní kávy za pultom kaviarne alebo pomoc pri výbere pohľadníc v kníhkupectve môžete let tušiť. Počas pobytu sme videli skupinky žien večer sediacich v pouličných kaviarničkách alebo v reštauráciách v obchodných centrách. Mal som dojem, že večer preberajú od žien starostlivosť o deti ich manželia a ony si robia babské jazdy. Samotné obchodné centrá boli zaujímavou skúsenosťou. Nabité obchodmi svetových značiek, so cinema časťou v ničom sa nelíšiacou od európskej. Rovnaký repertoár filmov, rovnaká ponuka popcornu a coly.
Mimochodom, kiná sú povolené od roku 2018. Nebolo nezvyčajné, ak sa saudský pár prechádzajúci sa po obchodnom centre držal za ruky. Nebolo ich veľa, ale boli. Nevnímal som, že by to malo byť provokatívne alebo s dávkou veľkej odvahy. Pôsobili celkom prirodzene. V centrách púšťali hlas muezína. Ale to nijako neovplyvňovalo chod obchodov, reštaurácií, kín a ani správanie návštevníkov. Doba, keď sa obchody v čase modlitieb povinne zatvárali, je už len príbehom z histórie.
Ďalšie reportáže cestovateľa Pavla Viteka si môžete pozrieť TU.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť