Svätý Juraj mal byť vojak a udatný rytier, o ktorom sa hovorí, že zachránil mesto pred drakom. Ľudia vraj museli drakovi prinášať ľudské obete a v ten deň to mala byť princezná, vo svadobných šatách čakajúca na svoj osud. Udatný Juraj však draka premohol, ale zabil ho až vtedy, keď občania mesta súhlasili prestúpiť ku kresťanskej viere.
Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Naši predkovia, pre ktorých bol Juraj známy skôr ako Ďuro, považovali jeho sviatok za takzvaný stridží deň. V predvečer svätého Juraja mali mládenci obchádzať dedinu a plieskať pri tom bičom, či inak robiť hluk, aby odplašili bosorky. Často sa však pri tom tak dobre zabávali, že povyvádzali aj kadejaké huncútstva. Gazdom stavali pred dvere zábrany, premiestňovali im náradie, či rozoberali vozy. Známe bolo aj pálenie jurských ohňov, ktoré mali tiež pomáhať chrániť ľudí pred strigami.
Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Dievčatá každého veku si v deň svätého Juraja plietli venčeky z rozkvitnutých kvetov. Kým tie malé to robili pre radosť a krásu, ich staršie sestry mali už s venčekmi iné úmysly. Púšťali ich dole vodou a na tej strane, kde zastavili, mali mať budúceho ženícha. Hádzali ich do korún stromov v nádeji, že sa im uchytí o konárik, pretože to značilo svadbu do roka. A ak by ste si mysleli, že vtedajšie mladé slečny nemysleli na nič iné, iba na ženíchov a svadbu, neboli by ste asi ďaleko od pravdy. Budúcich manželov si privolávali aj piesňami, básňami, či pletením špeciálnych vencov z devätorakých drevín.
Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Dôležitým objektom mágie však bola aj úroda. Ak by na Juraja hrmelo, po celý rok sa mali ľudia tešiť z dobrej úrody. Ak by však hromy neprichádzali, vedeli si priaznivý rok pričarovať aj inou cestou. Požiadali najvyššiu dievku, aby sa vyváľala po oziminách, čo tiež malo priniesť vysokú a silnú úrodu.
Na Juraja sa vraj otvárala zem. Hady i jašterice, ktoré v nej prezimovali, mali vyliezať von. Aj týmto zvieratám bola pripisovaná čarovná moc. Ľudia napríklad nesmeli zabiť hada, ktorý žil pod prahom domu. Vraj to bol mŕtvy gazda, dozerajúci na bezpečie rodiny. Pastieri v tento deň vyháňali ovce na salaš. Od dedinských gazdín dostávali rôzne podarúnky, najčastejšie vo forme potravín. Bača koliby vykropil svätenou vodou a modlil sa pri ovciach.
Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Zvyky našich predkov boli skutočne rozmanité. Hoci ostali živými len vo svojej dobe, pre nás predstavujú spomienky na ne vzácne kultúrne dedičstvo. Venujme aj dnes myšlienku radostiam a strastiam našich prarodičov a užime si deň svätého Juraja, či už hrmí, alebo nie. Za našu redakciu prajeme Jurajom všetko najlepšie!
Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská), Životy svätých- Ikonografia (Ivan Rusina, Marian Zervan)
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť