Akcia ŠtB bola dielom novozaloženého odboru Štátnej bezpečnosti, konkrétne Dezinformačného oddelenia, ktoré počas tejto operácie prvýkrát využilo, presnejšie zneužilo, médiá, najmä Československú televíziu (ČST).

"Mozgom" celej operácie bol dôstojník ŠtB Ladislav Bittman s krycím menom Brychta, koníčkom ktorého bolo športové potápanie. V skutočnosti ale nevymyslel nič nové, len sa nechal inšpirovať akciou, ktorá sa uskutočnila rok predtým na jazere Toplitz (Toplitzsee) v Rakúsku. Na dne tohto alpského jazera našli potápači debny, ktoré tam pred koncom druhej svetovej vojny potopili nacisti a Bittman si povedal: "Prečo niečo podobné neaplikovať aj doma?"

Príslušníci ŠtB využili príležitosť, ktorá sa im naskytla v prvej polovici roku 1964. Redaktori populárneho televízneho magazínu ČST Zvedavá kamera pripravovali na Šumave dokument o údajných záhadách Čertovho a Čierneho jazera. Jedným zo športových potápačov, ktorých si televízny štáb najal bol aj Bittman. A práve on uložil nadránom 20. júna 1964 štyri debny na dno Čierneho jazera, ktoré deň predtým, 19. júna, tajne doviezli z Prahy k jeho brehom.

Bittman neskôr nasmeroval k debnám zväzarmovských potápačov, tí ich objavili 3. júla 1964. V dňoch 11. až 13. júla debny, už za značného záujmu novinárov, vytiahli na breh a následne ich odviezli do Prahy. O niekoľko dní neskôr, 16. júla, vydalo československé ministerstvo vnútra oficiálnu správu, v ktorej tvrdilo, že debny obsahujú dokumenty z čias nacistickej okupácie.

Malo to však jeden podstatný háčik. V debnách sa totiž nenachádzali nijaké tajné nacistické dokumenty, ale boli v nich prázdne kancelárske papiere, lebo autentické materiály nestihla Moskva dovtedy doručiť. Tie dorazili až neskôr. O tom však vedel len veľmi úzky okruh ľudí, pretože nikoho bližšie k nálezu, po jeho vytiahnutí na breh, nepustili. Vraj by mohli byť v debnách trhaviny... Z inscenovaného "senzačného" nálezu sa stala doslova svetová senzácia.

Celá operácia vyvrcholila tlačovou konferenciou vtedajšieho československého ministra vnútra Lubomíra Štrougala (v rokoch 1970 až 1988 bol najdlhšie slúžiacim predsedom československej vlády), ktorá sa konala 15. septembra 1964 v budove Československej televízie v Prahe za mimoriadneho záujmu novinárov z celého sveta.

Tlačová konferencia vyvolala obrovský ohlas. O obsahu dokumentov informovalo 25 talianskych novín, 18 západonemeckých, sedem rakúskych, ďalej anglické, francúzske, belgické, švajčiarske, americké, latinskoamerické, japonské aj africké médiá.

Cieľom dômyselne pripravenej akcie Neptún, zakladajúcej sa na podvrhu originálnych nacistických archívov, bolo ovplyvniť verejnú mienku najmä na Západe, posilniť protinemecké nálady medzi ich západnými partnermi, zdiskreditovať viacerých tamojších politikov z kolaborácie s nacistami a v nie neposlednom rade ovplyvniť západonemeckú vládu i parlament, aby predĺžili čas na stíhanie vojnových zločincov (v máji 1965 malo totiž v Nemeckej spolkovej republike dôjsť k premlčaniu vyšetrovania nacistických zločinov).

Operácia ŠtB svoj cieľ splnila - o dokumenty sa zaujímala svetová verejnosť, ako aj celý rad západoeurópskych politických inštitúcií, vedeckých osobností a tiež vládne miesta mnohých štátov. Materiály sa využili na kompromitáciu najmä západonemeckých a rakúskych politikov.

Dlhé roky však nikto netušil, že ide o podvod. Pravda o tajomných debnách zo šumavského jazera vyšla najavo až v 70. rokoch minulého storočia a pričinil sa o to samotný Bittman. Potom, keď v roku 1968 emigroval do Spojených štátov, zverejnil skutočné pozadie celej akcie Neptún.

Reportáž České televizie o kacii Neptun si môžete pozrieť TU.