Veľkolepá zrúcanina kedysi neskororománskeho hradu sa týči na vrchole kremencového pahorku, nad dedinou Jelenec neďaleko Nitry. Prvá písomná zmienka o hrade sa objavila už v roku 1253 v darovacej listine kráľa Bela IV., ktorá Andrejovi z rodu Hunt-Poznanovcov za jeho zásluhy priznáva majetky v okolí už existujúcej pevnosti.

Zdroj: Facebook/ Hrad Gýmeš

O sile pevnosti svedčia dejiny, dobyť ho nedokázal ani český kráľ Přemysl Otakar II., ktorý sa o to v rokoch 1271 a 1273 pokúsil. Hrad zdedili Andrejovi synovia, no po ich smrti padol do rúk nenásytného Matúša Čáka Trenčianskeho. Po Matúšovej ére bol hrad dlho kráľovským majetkom.

Zdroj: www.hradgymes.sk

„Navrátenie majetku príslušníkom rodu, ktorí v tomto období začali používať prímenie Forgáč, sa uskutočnilo až v roku 1386, kedy Blažej Forgáč získal hrad ako odmenu za zavraždenie uzurpátora trónu Karola II. Malého. Hrad sa medzitým, v 1. polovici 14. storočia, rozšíril o nové predhradie, čím sa dovtedy dva oddelené celky spojili v jeden. Na prelome 14. a 15. storočia boli vybudované aj nové obytné priestory v podobe dvoch pozdĺžnych palácov, na sklonku stredoveku k nim pribudli dva vežové paláce,“ uvádza na svojej webovej stránke občianske združenie Castrum Ghymes.

Zdroj: Facebook/ Hrad Gýmeš

Po bitke pri Moháči v roku 1526, ktorá priniesla porážku uhorským vojskám, sa hrad Gýmeš stal dôležitou pevnosťou v boji proti Osmanom. Napriek tomuto strategickému významu hradu ho v tom čase poznačili majetkové spory medzi Forgáčovcami, čo viedlo k zanedbávaniu jeho údržby. V roku 1548 Forgáčovci o hrad dočasne prišli. Odňal im ho vojenskou silou kráľ, ako trest za ich pretrvávajúce vyčíňanie.

Zdroj: www.hradgymes.sk

„Významnejšiu obnovu hradu iniciovali až František IV. Forgáč a po ňom, v roku 1613, jeho brat Žigmund II. Forgáč. V rámci týchto renesančných prestavieb bolo vybudované nové južné predhradie zosilnené delostreleckým bastiónom. Sem bol presunutý aj hlavný vstup do hradu, stará gotická brána prestala plniť svoj účel a priestor pred ňou bol začlenený do predsunutej línie delostreleckého opevnenia. Hrad bol navyše vybavený aj bočným vstupom do východného predhradia, tvoreným priechodným opevnením s bránou vo valcovej bašte. Krátko po dokončení opráv, v roku 1619, Gýmeš zničili povstalecké vojská Gabriela Betlena, no už v roku 1620 bol Žigmundom znovu obnovený,“ dodáva na svojom webe občianske združenie.

Zdroj: Facebook/ Hrad Gýmeš

Roky 1663 a 1671 boli pre Gýmeš čiernymi, čelil totiž tureckým vojskám, ktoré ho nakrátko aj obsadili. Urputné boje sa však na hrade podpísali značnými škodami na opevnení, ktoré už nikdy neobnovili. V roku 1703 armáda cisára obsadila Gýmeš a teda už po tretíkrát v dejinách bol svojim majiteľom násilne odobratý. Do svojho vlastníctva ho znova rodina dostala až v roku 1711, vďaka biskupovi Pavlovi IV. Forgáčovi.

Zdroj: www.hradgymes.sk

„Ten už v roku 1713 započal rozsiahlu barokovú obnovu schátraného sídla, v ktorej pokračoval aj jeho syn Pavol V. Forgáč. Vo východnom predhradí bol vytvorený sakrálny okrsok zasvätený sv. Ignácovi z Loyoly, oddelený od zvyšku nádvoria múrom s bránou a schodiskom. Dominantou komplexu bol kostol sv. Ignáca s rodovou hrobkou vzniknutý prestavbou neskorogotického vežového paláca. Na kostol nadväzovala novopostavená kaplnka sv. Jána s Mariánskym prameňom a sakristie s kaplnkou sv. Pavla zriadené v ranogotickom Tomášovom paláci. V priestore okrsku, ale aj celého hradu sa nachádzalo množstvo sôch a pamätných tabúľ, v hlavnej veži bola zriadená zvonica, kaplnky a kríže vyrástli aj popri ceste na hrad,“ oboznamuje webová stránka združenia Castrum Ghymes.

Zdroj: www.hradgymes.sk

Rozsiahla obnova hradu podčiarkla sakrálnu funkciu hradu, obnovené však boli aj paláce, hradby a hradné brány. Gýmeš bol ešte dlho reprezentatívnym symbolom mocného rodu Forgáčovcov a chodili ho obdivovať návštevníci zblízka aj z ďaleka. Postupom času však začal chátrať a v roku 1846 bola z neho už iba spustnutá ruina. Dnes sa o jeho záchranu a konzerváciu neúnavne usilujú členovia občianskeho združenia Castrum Ghymes.

Otázky o bežnom chode hradu, ale aj o nadchádzajúcich udalostiach pre redakciu SP21 zodpovedal Mgr. Andrej Košút, predseda združenia Castrum Ghymes.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

• Na hrade Gýmeš prebiehajú v sezóne zhruba dva krát do mesiaca dobrovoľnícke brigády. Počas nich sa venujeme bežnej údržbe hradu, čo zahŕňa kosenie, odstraňovanie náletových drevín, hrobľovanie popadaného kameňa či upratovaniu hradu. Zároveň dobrovoľníci pripravujú pracoviská na murárske práce, pomáhajú so stavbou lešenia či pri archeologickom výskume, zarábajú maltu, obľúbené je aj spoločné škárovanie hradných múrov. Na brigáde sa väčšinou zíde približne desať väčšinou stálych dobrovoľníkov, radi však privítame nové tváre.

Za tých dvanásť rokov fungovania združenia sa u nás vytvoril skvelý kolektív. Každého k nám láka niečo iné, ale môžem sľúbiť, že koho to raz chytí, už to má na celý život. Samozrejme, len dobrovoľníci by pri obnove hradu nestačili, preto aj vďaka podpore Ministerstva kultúry SR s obnovou hradu pomáhajú skúsení murári. Podporiť hrad Gýmeš môžu návštevníci svojou účasťou na našich akciách, prípadne finančne, darovaním dvoch percent, darom na účet združenia či najjednoduchším spôsobom - SMS príspevkom.

Zdroj: Facebook/ Hrad Gýmeš

Aká je vízia hradu do budúcna?

• Cieľom združenia je v najbližších rokoch riešiť primárne sanáciu najohrozenejších častí hradu, kaverien, polorozpadnutých záklenkov a klenieb, ktoré ohrozujú statiku jednotlivých objektov hradnej zrúcaniny a popritom sa venovať aj systematickej obnove vybraných častí hradu, napr. hranolovej veži, hradnému kostolu, predbrániu pod kostolom, atď. Dlhodobým cieľom je konzervovaná ruina s niektorými čiastočne obnovenými objektami, ktoré budú tvoriť zázemie pre správu hradu, či budú fungovať ako výstavné priestory a podobne. V tejto sezóne by mali prebiehať práce napr. v predbrání pod kostolom, v hospodárskej budove na hornom hrade či v delovej bašte.

Zdroj: www.hradgymes.sk

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

• Prekvapí ich rozloha hradu. Nakoľko hrad sa nachádza v hustom lese, z diaľky sa nezdá vôbec veľký. V skutočnosti má však 150 metrov na dĺžku, tri nádvoria a dvadsaťpäť objektov zapísaných v registri Národných kultúrnych pamiatok. Návštevníkov k nám lákajú najmä hradný kostol či unikátna hranolová veža a samozrejme nádherné výhľady do okolitej krajiny.

Zdroj: Facebook/ Hrad Gýmeš

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

Čaká nás najmä množstvo dobrovoľníckych brigád, počas ktorých sú vždy pre návštevníkov hradu k dispozícii informačné materiály a suveníry. Pripravujeme tiež jedno prekvapenie na leto a krst novej publikácie, o ktorých budeme informovať už čoskoro. Termíny všetkých akcií vždy dopredu zverejňujeme na našej stránke hradgymes.sk či na facebookovom profile.

Zdroj: www.hradgymes.sk

POVESŤ

Gýmeš, tak ako každý hrad, svojho času čelil vojenským hrozbám. Turci neľútostne útočili a neúnavne dobývali hrad zo všetkých strán. Obrancovia boli najskôr ľahkovážni, veď, ťažko je útočiť na hrubé a nezdolné múry. Boli bez strachu, pretože ich pevnosť bola mocná a zásoby jedla sa zdali byť rozsiahle.

Ale utekal deň za dňom, týždeň za týždňom a turecká armáda stále obkolesovala hrad. Jeho pevné múry sa síce ešte nepoddali, ale nálada za nimi upadala. Jedlo sa míňalo a vyhliadky boli zo dňa na deň horšie. Každý očakával deň veľkého boja. A ten sa dostavil. Turci už už takmer povalili hradnú bránu, vyčerpaní obrancovia bojovali zo všetkých síl, ale smrť ich neľútostne kosila. Kto mohol ten bránil hrad vlastným životom. Hradná pani kľačala v kaplnke a zúfalo prosila o pomoc a oslobodenie. Možno to boli práve jej modlitby a bezútešný plač, čo privolalo zázrak.

Legendy hovoria, že zrazu sa obloha zatiahla a začali z nej šľahať ohnivé blesky. Turci sa rozpŕchli, ako by ich bola pobila obrovská ruka. Hrad Gýmeš bol zachránený nebeským zázrakom.

Hoci sa hrad Gýmeš dnes týči ako majestátna zrúcanina, stále v sebe nesie spomienku na zabudnuté časy slávnych rodov. Návštevníkov očarí bohatou históriou, strhujúcimi príbehmi a úchvatnými výhľadmi, ktoré sa im navždy vryjú do pamäti.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: www.hradgymes.sk, Slovenské hrady (Ľ. Janota)