"Spojenie Slovenský raj prvýkrát použil známy spišskonovoveský turista, horolezec a lyžiar Gustáv Nedobrý v krátkej správe v časopise Krásy Slovenska v roku 1921. Predtým toto územie nazývali najčastejšie Hrabušické rokle. Je zaujímavé, že pomenovanie raj - latinsky paradisus nám zanechali kartuziánski mnísi, ktorí žili od roku 1299 na Kláštorisku, v centre Slovenského raja," uviedol pre TASR Tomáš Dražil, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj.

Obľúbenú turistickú destináciu za chránenú krajinnú oblasť, aj vďaka iniciatíve turistov a prírodovedcov, vyhlásili 21. augusta 1964. Územie napokon pred viac ako 30 rokmi, 18. januára 1988, preklasifikovali na národný park.

Podľa Dražila je Slovenský raj na prvý pohľad nenápadné pohorie. Je to kraj roklín s vodopádmi a mohutnými skalnými stenami. Ak návštevník doň vstúpi, vidí, že územie je ťažko prístupné, a práve táto nedostupnosť územia bola podľa neho hlavným faktorom zachovania pôvodnej prírody Slovenského raja.

Pred vyhlásením za chránenú krajinnú oblasť však prebiehala na území Slovenského raja rozsiahla ťažba dreva, ktorá nastala podľa Dražila po vzniku Československej republiky v 20. rokoch minulého storočia. Lesy sa vtedy ťažili holorubným spôsobom a kvôli lepšej prístupnosti sa dokonca dynamitom odstreľovali cesty v roklinách.

"Prví upozornili na potrebu ochrany tohto vzácneho územia turisti. Apelovali na štátne orgány a čoskoro sa k nim pridali prírodovedci. Snahy o vyhlásenie roklín Slovenského raja za prírodné rezervácie zmarila druhá svetová vojna. Po jej skončení sa obnovili snahy o ochranu územia, ktoré vyvrcholili v roku 1964 vyhlásením chránenej krajinnej oblasti, ako prvej na Slovensku," uviedol riaditeľ.

Jedinečnosť Slovenského raja spočíva vo vysokej koncentrácii roklín na malej ploche tohto národného parku. V stredoeurópskom kontexte robí Slovenský raj výnimočným podľa Dražila práve citlivé sprístupnenie roklín a kaňonu Hornádu rebríkmi, stúpačkami a mostíkmi. Práve tieto technické zariadenia umožňujúce prechod roklinami cez vodopády a krása prírody tvoria symbiózu a neodmysliteľný kolorit národného parku.

"Z pohľadu ochrany prírody je Slovenský raj jedinečný biodiverzitou. Na Kopaneckých lúkach v katastri obce Vernár je verifikovaný svetový rekord v počte vyšších rastlín, kde na ploche 0,5 x 0,5 m rastie 51 druhov vyšších rastlín. A nesmieme zabudnúť na podzemný klenot, Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorá je súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO," dodal Dražil.

Národný park Slovenský raj patrí podľa jeho riaditeľa k menším národným parkom v rámci Slovenska, nemá ani 20.000 hektárov výmery. Napriek tomu ho ročne navštívia státisíce turistov. Národný park bol však zriadený predovšetkým kvôli ochrane prírodných hodnôt.

"To, či tieto hodnoty uchováme pre naše deti závisí od spolupráce a ochoty všetkých čo na území pôsobia – štátu reprezentovaného správou národného parku, miestnych ľudí, ktorí v národnom parku žijú, pracujú a jeho územie najrôznejším spôsobom využívajú a samozrejme od návštevníkov, ktorí tu chodia relaxovať, obdivovať a poznávať predovšetkým jeho prírodné krásy," uviedol pre TASR Tomáš Dražil, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj.