Štyridsaťosemročný Višňovský bol jediný laureát do Siene slávy v roku 2024. Spomedzi kandidátov ho vybrala Nominačná komisia Siene slávy slovenského hokeja, ktorá je zložená z jej zakladateľov, členov i funkcionárov z prostredia SZĽH. "Je to obrovská pocta. Veľmi si vážim, že sa môžem zaradiť medzi legendy slovenského hokeja. Je to tiež zadosťučinenie pre mojich rodičov, ktorí si to odmalička celé oddreli so mnou. Nielen ja, ale aj oni si to budú veľmi vážiť a budú pyšní," povedal Višňovský. Po bývalých útočníkoch Miroslavovi Šatanovi, Petrovi Bondrovi a Žigmundovi Pálffym je ako štvrtý hráč v prestížnej spoločnosti zo zlatého göteborského tímu. V roku 2019 ocenili aj hlavného kormidelníka mužstva z pamätných MS 2002 Jána Filca.

Topoľčianskeho rodáka vystrelilo do veľkého hokeja pôsobenie v bratislavskom Slovane od sezóny 1994/95. Juniorskú reprezentáciu pomohol v tých časoch dostať z C-kategórie MS do elitnej spoločnosti a v sezóne 1995/96, ako 20-ročný, debutoval aj v reprezentačnom A-tíme. Od začiatku sa zaradil k jeho obranným pilierom, na prelome tisícročí už patril k lídrom. V období medailovej žatvy slovenského hokeja zozbieral kompletnú zbierku cenných kovov. Začal striebrom na MS 2000 v Petrohrade, pokračoval zlatom o dva roky neskôr v Göteborgu a finišoval bronzom o rok na to v Helsinkách. Za Slovensko nastúpil celkovo v 141 stretnutiach, v ktorých strelil 18 gólov. Odohral 10 svetových šampionátov s bilanciou 61 zápasov a 44 bodov (10+34). Hral na štyroch olympijských turnajoch vrátane Vancouveru 2010, kde bol súčasťou výberu, ktorému v tretej tretine duelu s Fínskom ušla bronzová medaila po obrate súpera z 1:3 na 5:3.

Do NHL ho v roku 2000 zo 118. miesta draftovali Los Angeles Kings. V kalifornskom klube prežil najkrajšie obdobie profiligového života, strávil v ňom sedem sezón a vypracoval sa do pozície asistenta kapitána. Neskôr pôsobil v Edmontone, Anaheime a New Yorku Islanders. V NHL nastúpil spolu na 883 duelov v základnej časti so ziskom 495 bodov (128+367), v play off pridal 28 štartov (0+8). Na konte má aj dve sezóny v KHL v drese bratislavského Slovana, s ktorým však žal úspechy ešte počas pôsobenie v slovenskej extralige. V zbierke má tri tituly slovenského šampióna.

Členovia Siene slávy slovenského hokeja:

• 2002: Ladislav Troják, Stan Mikita, Michal Polóni, Ladislav Horský, Ján Starší, George Gross, Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Václav Nedomanský
• 2003: Rastislav Jančuška, Vojtech Okoličány, Miroslav Červenka, Ján Jendek
• 2004: František Gregor, Karol Fako, Vincent Lukáč, Milan Kužela
• 2005: Jaroslav Walter, Igor Liba
• 2006: Rudolf Tajcnár
• 2007: Dušan Pašek
• 2008: Dušan Faško
• 2009: Dárius Rusnák
• 2011: Július Haas, Ján Mitošinka, Róbert Švehla
• 2012: Pavol Demitra
• 2014: Zdeno Cíger
• 2018: Miroslav Šatan
• 2019: Ferdinand Marek, Oto Haščák, Július Šupler, Ján Filc
• 2021: Peter Bondra
• 2022: Žigmund Pálffy
• 2023: Marián Hossa
• 2024: Ľubomír Višňovský