Divadelná činnosť v Košiciach siaha podľa Zuzany Nemcovej z Divadelného ústavu v Bratislave až do 15. storočia, pričom už v roku 1790 v Košiciach postavili prvé kamenné divadlo. Nové mestské divadlo, dnešnú Historickú budovu Národného divadla Košice postavili v roku 1899.

"V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia boli v Košiciach preferované predovšetkým maďarské divadelné spoločnosti. Zmena prišla so vznikom prvej Československej republiky a Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Vo výbore Družstva SND mali za svoj finančný príspevok zastúpenie aj Košice, a to v osobe starostu mesta Vladimíra Mutňanského, cez ktorého požadovali, aby SND zabezpečovalo aj divadelné potreby košického obecenstva. Z pohľadu Košíc však bolo pôsobenie SND nedostatočné, a to aj napriek tomu, že SND prichádzalo do Košíc s operným aj činoherným súborom. A úvahy o zriadený filiálky SND v Košiciach nestáli na reálnom základe," uviedla pre TASR Nemcová.

Za vznikom VND stáli podľa nej v prvom rade predstavitelia kultúrnej obce a mesta, ktorí cítili potrebu mať v Košiciach stálu slovenskú divadelnú scénu. "Organizátori sa pri vzniku ďalšieho profesionálneho slovenského divadla inšpirovali Bratislavou a v apríli 1924 vzniklo Družstvo Východoslovenského národného divadla. Tomu sa podarilo vyzbierať na divadelnú činnosť 102.000 Kčs a s prísľubom subvencií od mesta 13. septembra 1924 otvoriť prvú divadelnú sezónu," vysvetlila Nemcová.

Prvým riaditeľom bol český divadelný režisér Josef Hurt, ktorého po roku 1926 vystriedali vo funkcii viacerí divadelní podnikatelia ako Oto Alferi, Otakar Novák, Karel a Drahoš Želenský. V prvom období VND sa popri Hurtovi do diania v divadle výrazne zapísal aj Ján Sýkora, pôvodne člen viacerých českých divadelných spoločností a v rokoch 1920 - 1921 aj Maršky - zájazdového súboru SND. Ten bol až do roku 1929 hercom, režisérom a umeleckým šéfom činohry VND.

K prvým členom divadelných súborov patrili aj Josef Bělský, Josef Benátsky, Mária Sýkorová, Bohumil Tichý, Ludvík Řezníček, Antonín Mazáč, Karla Schöfferová, Josef Pospíšil, Helena Charvátová, Milada Nedeová, Ella Fuchsová, Viktor Jassík. "Spevohra mala aj tanečnú zložku a obidva súbory mali spolu takmer 50 členov. V druhej sezóne prijal angažmán vo VND Andrej Bagar, ktorý sa úspešne predstavil vo viacerých komédiách i operetách a jeho výkony ocenili aj recenzenti," dodala Nemcová.

V Košiciach bola podľa nej podobne paradoxná situácia ako v Bratislave. Divadlo bolo v názve slovenské, ale jeho tvorbu zabezpečovali české súbory. Účinkovanie českých hercov a spevákov sa stalo aj predmetom kritiky v dobovej tlači.

To si uvedomoval aj Hurt a pravdepodobne preto bolo otváracím predstavením VND Kocúrkovo slovenského dramatika Chalupku. Hurt sa v dramaturgii divadla snažil aj naďalej uvádzať slovenských autorov. Jozef Gregor Tajovský, Kvetoslav Florián Urbanovič, Ivan Stodola sa objavovali v repertoári činohry opakovane, a to aj napriek tomu, že súbor bol zložený prevažne z českých hercov. V spevohre sa pôvodní autori objavovali len sporadicky ako napríklad rodák z Bardejova Ivan Július Hemerka.

Divadlo zápasilo počas celej doby svojho pôsobenia, napriek subvencii a zájazdovej činnosti, s nedostatkom financií, ktoré nakoniec viedli k jeho zániku v roku 1930.

Druhý pokus o oživenie stabilnej divadelnej činnosti v Košiciach inicioval riaditeľ SND a divadelný podnikateľ Antonín Drašar v podobe zriadenia filiálky SND v Košiciach v roku 1937. Jej činnosť ukončila začiatkom druhej sezóny Viedenská arbitráž, na základe ktorej Košice pripadli Horthyho Maďarsku.

V rokoch 1930 - 1937 v Košiciach pravidelne vystupovala divadelná spoločnosť z Olomouca, súbory SND a od roku 1936 aj Slovenské komorné divadlo Emílie Wagnerovej.

Po skončení druhej svetovej vojny a opätovnom pripojení Košíc k Československu sa jednou z prioritných kultúrno-politických úloh stalo aj znovuotvorenie profesionálnej divadelnej scény v Košiciach. Nové VND však nemalo podľa Nemcovej žiadnu právnu ani ekonomickú nadväznosť na svojich predchodcov spred vojny. Ako umelecké zložky, tak aj celé zázemie divadla vrátane fundusu, sa museli vybudovať nanovo.

"Pre vznik VND po druhej svetovej vojne bol dôležitý príchod organizačne skúseného Janka Borodáča a prechod divadla do štátnej správy. Ako prvý sa vytvoril činoherný súbor, paralelne, hoci s ťažkosťami, sa tvoril operný súbor. Baletný súbor sa sformoval až v roku 1947. A hoci divadlo administratívne nenadväzovalo na medzivojnové Východoslovenské národné divadlo, ako súbory tak aj publikom sa pocitom istej nadväznosti nevyhlo," poznamenala Nemcová.

Dlhodobo kľúčovými formujúcimi osobnosťami novovzniknutého VND boli Janko Borodáč a Andrej Chmelko, ale výraznú stopu zanechali aj Magda Husáková Lokvencová a Jozef Palka. Pre operu otvoril dôležitú éru nástup Ladislava Holoubka a pôsobenie Kornela Hájka a Branislava Krišku. Balet v začiatkoch zásadne ovplyvnil Stanislav Remar a jeho nástupca Rudolf Macharovský či neskôr manželia Marilena a Ondrej Halászovci.

Od sezóny 1946/1947 malo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach, v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo (ŠD) Košice. V januári 1996 sa divadlo nakrátko zlúčilo s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove. Týmto spojením vzniklo Východoslovenské divadlo. V októbri toho istého roku bolo premenované na Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. V júli 1999 získali obe divadlá opäť samostatnosť a košická scéna sa vrátila k názvu Štátne divadlo Košice. Od 1. mája 2023 nesie názov Národné divadlo Košice.