Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Po absolvovaní gymnázia v rodnom meste študoval v rokoch 1982 - 1986 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V postgraduálnom štúdiu, ako aj na študijných pobytoch v USA, Spojenom kráľovstve, vo Fínsku, v Belgicku a vo Francúzsku sa orientoval na oblasť trestného práva, neskôr sa venoval aj problematike ľudských práv. Na docenta sa habilitoval v roku 2002.

Od skončenia vysokej školy, počas ktorej vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ), pracoval do roku 1995 na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR. Takmer šesť rokov, od septembra 1994 do apríla 2000, pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

Po Nežnej revolúcii začal Robert Fico politicky pôsobiť v Strane demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej členom sa stal v roku 1990. V rokoch 1996 - 1999 bol jej podpredsedom. Za SDĽ zasadol v roku 1992 prvýkrát v Národnej rade (NR) SR.

Dňa 15. septembra 1999 oznámil odchod zo strany a 29. októbra 1999 predstavil nový politický subjekt s názvom Smer, od 1. januára 2005 Smer-sociálna demokracia (Smer-SD). Od vzniku strany je jej predsedom.

V tom istom roku, 19. mája 2005, prijali Smer-SD za člena Strany európskych socialistov (PES). Predsedníctvo PES jej však 12. októbra 2023 pozastavilo členstvo. Strana európskych socialistov v tlačovej správe uviedla, že k tomuto kroku pristúpila v nadväznosti na "jasný odklon lídra Smeru-SD od hodnôt rodiny PES a tiež v dôsledku obáv, ktoré vznikli po ohlásení koaličnej vlády Smeru-SD, Hlasu-SD a radikálnej pravicovej strany".

Strana Smer sa na prvých parlamentných voľbách zúčastnila v septembri 2002. So ziskom 13,46 percenta hlasov, čo znamenalo 25 kresiel v NR SR, skončila na treťom mieste.

Robert Fico je štvornásobný premiérom - na čele slovenských vlád stál v rokoch 2006 - 2010, 2012 - 2016, 2016 - 2018 a 25. októbra 2023 opäť zasadol do kresla premiéra. Funkčné obdobie svojho tretieho kabinetu skončil predčasne - 15. marca 2018. Jeho odchod si vynútila politická kríza, ktorá nastala po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018.

Počas vlád Roberta Fica vstúpilo Slovensko 21. decembra 2007 do schengenského priestoru, o rok neskôr prijalo 1. januára 2009 euro a dostalo sa do tzv. jadra Európskej únie.

V decembri 2013 oznámil záujem kandidovať na post hlavy štátu. V druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 29. marca 2014, získal 40,61 percenta hlasov, čo na víťazstvo nestačilo - úspešnejší kandidát Andrej Kiska dostal 59,38 percenta hlasov.

Potom, keď Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila v apríli 2022 Roberta Fica v rámci akcie Súmrak, požiadala prokuratúra o jeho vzatie do väzby, čo bolo možné len so súhlasom parlamentu. Národná rada SR však nedala 4. mája 2022 po niekoľkodňovej diskusii súhlas na jeho väzobné stíhanie. Fico hovoril v tejto súvislosti o politickom procese.

Po skončení výjazdového rokovania vlády v Handlovej bol na premiéra 15. mája 2024 pred Domom kultúry, kde sa rokovanie uskutočnilo, spáchaný atentát. V kritickom stave previezli Roberta Fica vrtuľníkom so štyrmi strelnými poraneniami do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa podrobil operácii.

Prvé vystúpenie na verejnom podujatí od spáchania atentátu absolvoval 5. júla 2024 počas celonárodných osláv 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na bratislavskom hrade Devín. Do úradu sa vrátil o dva dni neskôr.

Popri pedagogickej činnosti je Robert Fico autorom desiatok odborných článkov i štúdií z problematiky trestného práva a členom redakčnej rady odborného časopisu Justičná revue. Zúčastnil sa na mnohých medzinárodných konferenciách a seminároch. Jeho rukopis nesie projekt Slovenského národného strediska pre ľudské práva a v roku 1999 bol zakladateľom poradenského Strediska pre obete trestných činov.