TASR o tom v pondelok informovala marketingová manažérka Liptovského múzea Slávka Križková.

Múzeu sa sýpku podarilo získať od darcu, ktorý ju nadobudol ako pozostalosť po starom otcovi. Ten ju postavil zrejme po svojej svadbe v roku 1904. Na mieste, kde bude prenesená, bola v pôvodných projektoch skanzenu naplánovaná výstavba dvora hornoliptovských murovaných domov s hospodárskymi stavbami.

"Pôvodne tu mala byť postavená kópia sýpky z Liptovských Matiašoviec. Preto je pre nás veľkou vzácnosťou, že sme mohli do zbierkového fondu prijať originálnu stavbu priamo z obce Pribylina," vyzdvihol riaditeľ Liptovského múzea Martin Hromada.

Sýpky v minulosti slúžili najmä ako skladovací priestor na obilniny, ale používali sa aj ako miesto uskladnenia textílií, rôzneho náradia alebo cenností. Vrchná šindľová strecha sýpok bola od ostatnej stavby oddelená klenbou, ktorá bola v prípade zrubových sýpok vymazaná hlinou.

"Tá jednak pomáhala vo vnútri udržiavať vhodnú teplotu, ale zároveň slúžila aj ako ochrana pred požiarmi, ktoré prichádzali často od strechy. Keď vznikol požiar, šindľová strecha sa zhodila a majiteľovi tak nevznikla veľká strata," priblížil kurátor Liptovského múzea Miroslav Nemec.

Múzeum liptovskej dediny svojím sídelným usporiadaním pripomína vzhľad liptovských obcí z prelomu 19. a 20. storočia. Domy pochádzajú z niekoľkých obcí, prevažne z dedín zatopených vodným dielom Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb so zapracovanými architektonicky alebo umelecky významnými pôvodnými prvkami.