Hoci nepoznáme súvislosť medzi svätým Demeterom a ovečkami, poznáme súvislosť svätca s našou vlasťou. Demeter sa narodil v Solúne a spolu so svojimi rodičmi tajne šíril kresťanskú vieru. Keď sa za ňu postavil verejne, vyslúžil si cisárov hnev.

Svoj tragický osud predpokladal, preto majetok rozdal chudobným ešte pred svojim uväznením. Dňa 26. októbra roku 306 zahynul ukrutnou smrťou a stal sa patrónom vojakov i rodného Solúna. Obrovskú úctu k nemu prechovávali Cyril a Metod, ktorí ho čiastočne preslávili aj na našom území.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Liptovské múzeum

Jedným z ikonických pohľadov na Slovensko v minulosti sú zelené končiare s bielymi ovcami, ktoré sa na nich pásli. V minulosti bol ich chov veľmi populárny a to aj u nemajetných gazdov, ktorí si ich mohli dovoliť len zopár.

Starostlivosť o ne v priebehu roka zabezpečoval najmä bača s valachmi a s pomocníkmi, ktorých ľudia zvykli volať honelníkmi. Časť roka žili mimo centrum dediny, v kolibe na úpätí lesov a lúk, na ktorých pásli zverené ovečky a zároveň aj hnojili pozemky ich majiteľov.

Hoci sa práce na salaši ujímali najmä chlapci z nemajetného prostredia, povolanie baču bolo vážené. Nemal na starosti len chov oviec a organizáciu salaša, bol aj v čele výroby kvalitného syra a ďalších mliečnych výrobkov.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Liptovské múzeum

Práve na sviatok svätého Demetera zháňali pastieri ovce nazad do dediny a odovzdávali ich majiteľom. Prichádzala totiž mrazivá zima, ktorú ovečky zvykli prečkať v dedinských ovčiarňach, stajniach, či iných drobných prístreškoch.

Pastieri sa tradične po odovzdaní oviec išli do kostola poďakovať za Božiu ochranu. Zvykli mať pri tom oblečený sviatočný odev a keď to vedeli, hrali na gajdách. Varil sa baraní guľáš aj bryndzové halušky, pila sa pálenka a oslavy trvali aj niekoľko dní.

Pastieri však majú v našej ľudovej kultúre špeciálne miesto aj z iného dôvodu. Okrem pracovitých mužov to boli aj ústredné postavy mnohých rozprávok a povestí, ktoré im zvykli pripisovať magické schopnosti, alebo ich vykreslili ako objaviteľov skrytých pokladov, znalcov kúzelných byliniek či svedkov tanca okúzľujúcich víl.

Ich každodenná drina mala ale od rozprávky ďaleko. Pracovali od veľmi skorého rána, pretože ovce museli niekoľkokrát pásť aj dojiť. Odpočinok si ich našiel až neskoro po zotmení a každý deň sa niesol v monotónnom rytme ťažkej práce a nedostatku spánku.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/ Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Popri všetkej námahe si však našli energiu aj na výrobu umeleckých predmetov. Vyrábali si zdobené pastierske palice, drevené črpáky na žinčicu, ale i valašky a rôzne formy na syry.

Pastieri boli strážcami starých zvykov, piesní a povestí. Ich dobrodružný život bol prepletený s prírodou a jej meniacimi sa cyklami. Hovorilo sa, že vedeli predpovedať počasie a rozumeli vraj aj hviezdam. Ich tradície sa odovzdávali z generácie na generáciu a dodnes ovplyvňujú našu kultúru. Pripomínať si ich znamená uctiť si naše korene.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z informácií z nasledujúcich zdrojov: Tradície na Slovensku (Zora Mintálová- Zubercová), Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská), Životy svätých- Ikonografia (Ivan Rusina, Marian Zervan)