Primátor mesta Humenné Miloš Meričko vo svojom príhovore zdôraznil: „Vihorlatská knižnica nie je len miestom, kde si požičiavame knihy. Je to priestor, kde sa stretáva história s budúcnosťou, poznanie s kultúrou a ľudia rôznych generácií. Nech jej dvere zostanú otvorené pre všetkých, ktorí túžia objavovať svet cez stránky kníh.“
História knižnice a význam výročia
Vihorlatská knižnica bola založená v roku 1924 na základe zákona číslo 430/1919, ktorý nariaďoval každej obci zriadiť verejnú knižnicu. Táto legislatíva odzrkadľovala víziu prvorepublikových autorít – sprístupniť knihy a vzdelanie všetkým vrstvám obyvateľstva. Knižnica počas svojej existencie prešla mnohými zmenami, od viacerých presunov až po modernizáciu svojich služieb.
V uplynulých sto rokoch knižnica zohrávala kľúčovú úlohu v kultúrnom a vzdelávacom živote mesta. Význam storočnice presahuje len historické hranice – je dôkazom kontinuity a odhodlania prinášať hodnoty aj v meniacom sa svete.
Tlačené knihy pre milovníkov literatúry
Napriek technologickým pokrokom a vzostupu elektronických čítačiek si tlačené knihy stále uchovávajú svoje čaro. Pre milovníkov literatúry sú knihy v tradičnej väzbe niečím viac než len nositeľom informácií – sú umeleckým dielom, fyzickým zážitkom a spomienkou na dotyk papiera, vôňu nových, no i mnohokrát obchytaných stránok či osobnú knižnicu, ktorú si môžeme uchovať na celý život.
Tlačené knihy sú nenahraditeľné aj ako súčasť kultúrneho dedičstva. Ich fyzická prítomnosť nám pripomína minulosť, odkazuje na tradície a vytvára puto medzi generáciami čitateľov. Vihorlatská knižnica v tomto smere slúži ako strážkyňa vzácnych knižných pokladov, ktoré si zaslúžia našu úctu a pozornosť.
Knižnice v budúcnosti
V budúcnosti môžeme očakávať, že knižnice sa ešte viac prispôsobia digitálnej dobe. Virtuálne reality, interaktívne výstavy či personalizované digitálne knižničné služby by mohli byť bežnou súčasťou ich ponuky.
Za ďalších sto rokov by knižnice mohli slúžiť ako multifunkčné centrá vybavené technológiami, ktoré dnes len tušíme. Budúci návštevníci si možno „požičajú“ zážitky cez holografické rozhrania alebo sa zúčastnia virtuálnych prednášok s odborníkmi z celého sveta.
No hoci sa technológie budú neustále zlepšovať, tlačené knihy budú aj o sto rokov symbolizovať trvalé hodnoty a autenticitu.
Ako povedala vedúca odboru kultúry PSK Emília Antolíková pri oslavách storočnice: „Knižnice sú mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Je na nás, aby sme tento most udržali pevný a odolný voči skúškam času.“
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť