Pre TASR to v reakcii na vyjadrenia mimovládnych ochrancov prírody uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
O narastajúcich škodách spôsobených vlkom dravým na hospodárskych zvieratách hovoria podľa envirorezortu najmä farmári či chovatelia oviec a kôz. "Podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku neustále rastie počet útokov, najmä v posledných rokoch. Kým v roku 2019 spôsobil vlk dravý škody vo výške približne 179.000 eur, v roku 2023 to bolo takmer trikrát viac, teda vyše 533.000 eur," uviedlo ministerstvo.
Envirorezort konštatuje, že zmena legislatívy v súvislosti s lovom vlka dravého má zaviesť racionálny manažment jeho populácie na Slovensku. Preradenie vlka dravého z prísne chránených druhov živočíchov medzi chránené podľa MŽP v ostatných dňoch na návrh Európskej únie odsúhlasil aj Stály výbor Bernského dohovoru.
"V tejto súvislosti sa počíta s preradením vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov, tak ako tomu bolo pred rokom 2021. Znamená to, že lov vlka bude umožnený za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany a na základe stanovovaných kvót," priblížilo MŽP s tým, že samotné kvóty bude určovať rezort pôdohospodárstva.
Mimovládni ochrancovia prírody z organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis v utorok upozornili, že kvóta na lov vlka dravého má byť na sezónu 2024/2025 stanovená na 74 jedincov. Slovensko by tak podľa nich mohlo v priebehu niekoľkých mesiacov prísť o 12 až 24 percent odhadovanej vlčej populácie. Poukázali tiež na kľúčovú úlohu vlka ako vrcholového predátora v regulácii vysokých stavov raticovej zveri, ktorá podľa nich spôsobuje farmárom oveľa závažnejšie škody ako samotné vlky.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť