Pre TASR to uviedla etnografka Gemersko-malohontského múzea (GMM) Ľudmila Pulišová.

Štedrovečerný stôl v regiónoch Gemer a Malohont sa v minulosti väčšinou prikrýval bielym obrusom, položila sa naň sviečka a vyklíčené žito, pod stôl sa umiestnil lemeš a čerieslo. Okolo nôh stola sa obtočila reťaz, aby rodina držala pokope celý rok.

"K tradičným pečivám, ktoré boli na štedrovečernom stole, patril pletený do kolesa stočený koláč, koláče plnené makom, orechmi, tvarohom. V Hrnčiarskych Zalužanoch gazdiné na Vianoce piekli malý chlebík chudobným vdovám pre božskú odplatu. Okrem toho sa na stôl dával cesnak, jablká, orechy, soľ, med," priblížila Pulišová s tým, že najdôležitejší bol na štedrovečernom stole chlieb, ktorý tu zostával až do Nového roka.

Tradičným vianočným pokrmom pre Gemer-Malohont boli v minulosti aj domáce oblátky z jemného cesta, ktoré sa piekli nad sporákom v železnej oblátkovnici. Oblátky zvykli piecť aj učitelia, po jednotlivých domácnostiach ich následne chodili roznášať deti z dediny.

"Jedlom, ktoré sa na Štedrý večer všade konzumovalo, boli opekance, často posypané makom a obliate medom. Za nimi nasledovala polievka, kyslá kapustnica s hríbmi, prípadne hrachová polievka. Potom sa jedla kaša z prosa a sušené ovocie uvarené v sladkej vode," dodala etnografka GMM. V evanjelických rodinách sa podávali aj jedlá z bravčového mäsa, v katolíckych to bolo dovolené až po polnoci.

V domácnostiach v regióne Gemer-Malohont bolo takisto zvykom, že gazdiná z každého jedla odložila na osobitný tanier, ktorý po večeri zaniesla domácim zvieratám. "Z jedál na štedrovečernom stole sa odkladalo aj do prvej orby z dôvodu ochrany a zabezpečenia úrody," priblížila Pulišová s tým, že po štedrej večeri chodili po domoch koledovať pastieri i deti. Na Štedrý večer sa začínali i obchôdzky betlehemcov, ktorí v niektorých lokalitách chodili až do Troch kráľov.