Pátracia akcia po nezvestnom sa odohrala začiatkom februára na území Národného parku Malá Fatra. Ako uvádzajú horskí záchranári, informáciu o stratenej osobe dostali cez linku 112. Príbuzní nezvestného 35-ročného turistu z Česka uviedli, že odišiel do hôr bez adekvátneho vybavenie a mobilného telefónu a do zotmenia nezostúpil dole. Upresnili, že muž sa mal pohybovať v oblasti Snilovského sedla.

„Zásah urýchlilo mimoriadne spustenie kabínkovej lanovky Vrátna – Chleb, za ktoré HZS prevádzkovateľovi ďakuje. Hľadaný bol lokalizovaný pomocou termovízie v oblasti dolnej stanice Oštiepkovej muldy, kde v zľadovatenom teréne uviazol,“ informovala o pátracej akcii HZS na svojej stránke.

Veľká pomoc

Okrem mierneho vyčerpania bol český turista mimo ohrozenia života. S pomocou horských záchranárov sa mu podarilo zísť do doliny, kde sa stretol so svojimi príbuznými. Akcia dopadla mimoriadne úspešne práve vďaka nasadeniu dronu s termovíziou.

„Celkovo v Horskej záchrannej službe sa drony využívajú cca dva roky. U nás v Malej Fatre je dron s termovíziou v používaní vyše roka,“ uvádza Jozef Konštiak z HZS Malá Fatra a dodáva:

„Na pátracie akcie je to veľká pomoc. Za pár minút dokáže preskúmať obrovskú plochu zo vzduchu. Keď nie je jasné, kde sa osoba v teréne nachádza, je to výborný nástroj na preskúmanie terénu.“

V prípade, ktorý sa nedávno stal v Malej Fatre, pomohli pri lokalizovaní nezvestného práve rodinní príslušníci.

„Lokalita na nasadenie dronu sa určuje podľa informácií od svedkov, ktorí nám nahlásili nezvestnosť osoby. Vymedzí sa približná lokalita, kde by sa nezvestná osoba mohla nachádzať a následne sa určí ideálne miesto na vzlet dronu. Pri tejto záchrannej akcii nám pomohol lokalizovať nezvestného turistu do 10 minút od vzletu. Presvedčili sme sa, že je nažive, je schopný samostatného pohybu a určili sme presnú polohu, kde sa nachádza. Všetky tieto informácie sú pre nás dôležité z pohľadu následnej organizácie a logistiky samotnej záchrannej akcie,“ podotkol horský záchranár.

Samozrejme, aj podmienky pre vzlet dronu musia byť ideálne. „Jeho použitie v teréne má svoje limity. Hustý les, dážď, hmla, sneženie a vietor nad určitú silu, to sú podmienky, ktoré vylučujú nasadenie v pátračke. Noc je čiastočným obmedzením,“ doplnil kolegu náčelník HZS Malá Fatra Peter Muráň.

Jeho výkonnosť taktiež podmieňuje typ dronu. „V Malej Fatre máme dron DJI Matrice 30T s celkovou váhou 3,8 kg. Funguje na dve batérie, ktoré na jedno nabitie urobia let v dĺžke cca 20-30 minút, záleží od meteorologických podmienok (rozdiel je leto, zima). Je schopný preskúmať cca dva kilometre štvorcové na jeden let, záleží aj od pilota.“

Ľudské teplo

V teréne dron obsluhuje pilot cez diaľkové ovládanie. Ako vysvetľuje horský záchranár Jozef Konštiak – pilot dronu v Malej Fatre, na vyhľadávanie osôb slúži termovízia. Tá funguje na princípe detekcie infračerveného žiarenia – tepla, ktoré vyžarujú všetky objekty.

„Záleží už len na nastavení zobrazovacieho zariadenia, aby zobrazil teplo, ktorá nás zaujíma, napríklad teplota ľudského tela. Pred samotnou záchrannou akciou sa termokamera nastavuje na osobu hneď po vzlete dronu,“ vysvetľuje.

Dron má mnohonásobne využitie. Okrem pátrania po nezvestných ho horskí záchranári nasadzujú do akcií, v ktorých ich o súčinnosť požiada polícia či hasiči. Jozef Konštiak spomína na tento konkrétny zásah.

„Počas jesennej povodne na Záhorí som bol s dronom monitorovať odvodňovacie kanály, či nepresakuje cez hrádze voda. Taktiež s termovíziou. Aby sa vylúčilo ich pretrhnutie. Tam sa osvedčil, na obrovskej ploche bola vykonaná kontrola za zlomok času, ako by sa to malo kontrolovať pozemne.“

Povinná výbava-mobil

Aj v prípade českého turistu, ktorý sa nedávno stratil v Malej Fatre, sa preukázalo, že mobil môže byť v takýchto situáciách život zachraňujúci. Horskí záchranári preto odporúčajú zbaliť si do hôr aj mobilné zariadenie, pomocou ktorého si viete nielen zavolať pomoc, ale ste vďaka nemu aj ľahšie vystopovateľný. Pre zaujímavosť horskí záchranári z Malej Fatry zasahovali minulý rok celkom 296 ráz.

„Z toho 206 zásahov bolo na lyžiarskych svahoch a 90 zásahov v teréne. Vo väčšine prípadov išlo o poranenia dolných a horných končatín. Z ťažkých záchranných akcií spomeniem úspešnú resuscitáciu (KPR) po kolapse turistu a otvorená fraktúra lebky po páde v teréne. V jednom prípade došlo následkom kolapsu k úmrtiu turistu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nám stúpol počet zásahov v teréne a pre slabú zimu bol menší počet úrazov na lyžiarskych svahoch,“ dodal náčelník HZS Malá Fatra Peter Muráň.