Halový atletický šampionát SR sa konal vo štvrtok a v piatok v hale v Ostrave. Atléti z nášho kraja na ňom získali štyri medaily.

Zlato si vybojovala v behu na 800 metrov Čadčanka Beáta Lukašíková časom 2:18,63 . Treba však podotknúť, že sa na šampionáte nezúčastnila Gabriela Gajanová z Liptovského Mikuláša. Jednak preto, že už má nomináciu na marcové halové ME zabezpečenú.

A potom aj preto, že len minulý týždeň prekonala na zlatom mítingu vo francúzskom Liévine vlastný národný halový rekord na 800 m. Druhá v slovenskej ankete Športovec roka 2024 obsadila časom 2:01,55 min. šieste miesto a stiahla 15 stotín zo svojho predošlého maxima (2:01,70) zo semifinále na halových ME 2023 v Istanbule.

Vicemajstrami Slovenska sa vo svojich disciplínach stali: v skoku do diaľky Michal Bačík (ŠK Juventa Žilina), výkonom 703 cm, v rovnakej disciplíne žien Michaela Comová (ŠK Juventa Žilina), ktorá skočila 602 cm a aj trojskokan Matúš Grieš (CVČ Liptovský Mikuláš), výkonom 13,69 m.

Prečo si však výkony našich športovcov nemohlo vychutnať domáce obecenstvo? Jednoducho, Slovensko nemá halu, kde by sa takýto šampionát mohol uskutočniť.

Najväčšou hviezdou v Ostrave bola šprintérka Viktória Forsterová. Tá však neskrývala rozhorčenie. „Je to smutné, že musíme mať svoje majstrovstvá v zahraničí,“ povedala pre TV JOJ.

Prečo to tak je? „Jednoducho nemáme športovú infraštruktúru. Preto sme hľadali možnosti v zahraničí a najlepšie podmienky boli v Česku. Hala v Ostrave nám vyšla navyše aj najviac v ústrety,“ priznal prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok pre Nový čas.

Predchádzajúce majstrovstvá boli v hale Elán v Bratislave. Tá však zmenila majiteľa a už tam byť nemôžu.

Nový čas ale podotýka, že to nie je to prvý raz, čo bol aj v za hranicami. V rokoch 1993 až 1997 sa konal v neďalekej Viedni. Od toho času sa o tituly bojovalo v rokoch 1998 až 2024 v bratislavskom Eláne.

Zväz pracuje na riešení. Problém sú však, ako vždy, peniaze.. „Máme na stole nejaké projekty, ale ako zväz nemáme možnosť postaviť infraštruktúru. Takéto veci sa robia vo svete skôr cez mestá alebo štát. Ale pracujeme na nejakých možnostiach prezentácie týchto plánov,“ cituje Nový čas Korčoka.

Takže aktuálne je situácia taká, že si Slovensko urobilo nielen hanbu vo svete, aj medzi vlastnými športovcami. Navyše utrpí aj finančnú stratu. Lebo Peter Korčok priznáva, že organizácia takéhoto podujatia za hranicami je až o sto percent nákladnejšia, ako by to bolo doma.

Nehovoriac o tom, že mnohí diváci si nemohli pozrieť výkony našich športovcov naživo v domácom prostredí.