Projekt vznikol v roku 1967 a stavbu dokončili v roku 1983. Svetko na nej spolupracoval s architektmi Štefanom Ďurkovičom a Barnabášom Kisslingom. Odvážny koncept sa vymykal bežným predstavám o architektúre svojej doby a postupne sa stal jedným zo symbolov hlavného mesta. V roku 2017 budovu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Ako v reportáži uvádza portál Z vašej ulice, Svetkova tvorba sa však neobmedzovala iba na rozhlas. Podieľal sa aj na projektoch hotela Bôrik v Bratislave, hotela Javorina vo Vysokých Tatrách a viacerých obytných stavieb. Za celoživotné dielo získal v roku 1998 Cenu Emila Belluša.

Zdroj: Facebook/Architekt Štefan Svetko

Na svojich rodákov nezabudol

Hoci jeho práca zanechala stopu v hlavnom meste aj na ďalších miestach Slovenska, vzťah k rodnému Mojšu si zachoval. Svoju odbornosť využil aj v prospech obce, v ktorej vyrastal.

Podľa spomienok starostu Mojša Štefana Svetka, ktorý bol architektovým synovcom, navrhol pre obecný úrad, hasičskú zbrojnicu aj dom smútku.

„On to urobil kamarátsky, ako pre Mojšanov, pre rodákov,“ spomína starosta na pomoc, ktorú architekt poskytol svojej rodnej obci.

Rodina mala možnosť sledovať aj vznik jeho najznámejšej stavby. Architekt im ukazoval, ako postupuje výstavba Slovenského rozhlasu, a približoval im svoju prácu. Pre Mojš tak nezostal iba slávnym menom z učebníc. Jeho odkaz je prítomný aj v konkrétnych stavbách, ktoré slúžili miestnym obyvateľom.

Zdroj: Facebook/Architekt Štefan Svetko

Keď o osude architekta rozhodovala politika

Za mimoriadnym profesijným úspechom sa skrýva aj príbeh človeka, ktorému politické pomery výrazne skomplikovali život.

Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa pomery v krajine zmenili. Podľa spomienok starostu sa Štefan Svetko pre svoje postoje dostal do nemilosti komunistického režimu. Dôsledky pocítil aj v profesijnom živote.

„Pod svoju prácu sa nemohol ani len podpísať,“ opisuje starosta situáciu, v ktorej sa mal architekt ocitnúť.

Jeho meno sa pritom spájalo s významnými projektmi. Pri slávnostnom otvorení hotela Bôrik podľa starostových spomienok nebol v centre pozornosti ani napriek svojmu podielu na jeho vzniku. Takéto situácie približujú, ako mohli politické zásahy zasiahnuť aj uznávaných odborníkov.

Osud budovy Slovenského rozhlasu je v tomto smere symbolický. Architekt, ktorý sa podieľal na vzniku jednej z najvýraznejších stavieb Bratislavy, sa pre politické pomery ocitol na okraji pozornosti.

Za úspechom sa skrývali aj osobné tragédie

Ťažké chvíle nezasiahli Štefana Svetka iba v práci. Jeho život poznačili aj bolestivé rodinné straty.

V roku 1962 mu zomrela prvá manželka. Neskôr sa oženil so speváčkou a dramaturgičkou Katkou Stráňavovou. Rodinu však postihla ďalšia tragédia, keď ich syn Ivan zomrel vo veku 25 rokov.

Aj tieto udalosti patria k príbehu človeka, ktorého verejnosť pozná predovšetkým cez jeho architektonické diela. Za výraznými stavbami a profesijnými úspechmi bol človek, ktorý musel čeliť osobným stratám aj nepriazni doby.

Štefan Svetko zomrel 8. septembra 2009 vo veku 83 rokov. Zanechal po sebe dielo, ktoré dodnes vyvoláva záujem odborníkov aj širokej verejnosti.

Mojš si svojho rodáka pripomína aj po desaťročiach

Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia sa pozornosť opäť obracia k životu a tvorbe významného architekta. Mojš si svojho rodáka pripomína pamätnou tabuľou, ktorá približuje jeho život aj najvýznamnejšie stavby.

Obrátená pyramída Slovenského rozhlasu zostáva najznámejším symbolom jeho tvorby. V rodnej obci však jeho odkaz dostáva osobnejší rozmer. Pripomína nielen architekta, ktorého diela pozná celé Slovensko, ale aj rodáka, ktorý nezabudol, odkiaľ pochádza.

Príbeh Štefana Svetka tak spája dve tváre jednej výnimočnej osobnosti. Na jednej strane odvážne architektonické vízie, ktoré pretrvali desaťročia, na druhej človeka, ktorého život poznačili politické zásahy a rodinné tragédie. Jeho dielo však zostáva viditeľné dodnes – v Bratislave aj v rodnom Mojši.