"Zaregistrovala som úvahu o nejakom náhradnom mechanizme. Mám ale obavu v tom, že štát nebude schopný zabezpečiť taký náhradný mechanizmus, ktorý naozaj vykryje všetky organizácie, ktoré benefitovali z asignácie 2 % fyzických osôb," uviedla vo štvrtok Čaputová.

Ide podľa nej často o rôzne malé organizácie na dedinách, športové kluby či občianske združenia pri základných školách.

Doterajší systém ich podpory označila za efektívny s tým, že by bola veľká škoda, keby sa zrušil. "Občania si sami, férovo, transparentne vyberajú, komu chcú pomôcť, prispieť. Ak na toto má nastúpiť štát, akákoľvek vládna garnitúra alebo štátny úradník, z hľadiska transparentnosti, férovosti a objektivity takéto niečo sa nedá zabezpečiť," upozornila hlava štátu.

V diskusii o tejto téme ju mrzí aj rozlišovanie neziskoviek na lepšie alebo horšie.

"Ja rozumiem, že súčasťou priestoru mimovládnych organizácií sú aj mimovládky, ktoré sa zaoberajú kontrolou verejnej moci. Je to tak v každej demokracii. Nám politikom to môže byť nepohodlné, je to možno ten kamienok v topánke, ktorí nás často omína. Ale náš diskomfort je ďaleko menej významný, ako to, čo pre demokraciu tieto organizácie robia," dodala Čaputová.

Zavedenie 13. dôchodku a súvisiace zmeny v rodičovskom dôchodku avizoval v utorok (7.11.) minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Po novom sa nebude vyplácať zo sociálnych odvodov detí, rodičom budú môcť pomáhať iba poukázaním časti zaplatenej dane z príjmu, ktorú doteraz mohli posielať na podporu neziskových organizácií.

Tomáš v stredu (8.11.) po rokovaní vlády upokojoval mimovládny sektor. Nejde podľa neho o žiaden útok, ale o riešenie, ako vyplácať nový rodičovský dôchodok. Pre mimovládne organizácie s ušľachtilým cieľom rezort podľa neho nájde dotačné schémy na to, aby financie nielen dorovnal, ale aj pridal.